Gitara,zpev - Pavol (Demo) Demek
Basa,zpev - Peter (Koľak) Cvanciger
Bicie - Ján (Haďo) Hagyari
Náhradní Basa - Michal (Hužvak) Katuščák
Vznikli sme dávno na strednej. Koľak bol na policii a my (Demo a Haďo) sme šli domov z mesta a vymyšľali sme si pesničku len tak na pobavenie. A zrazu to bolo jasne. Ja som vedel približne hrať na gitare Haďo chcel bicie, no a Koľakovi neostalo nič iné len basa. Začiatky boli viac než tažké. Názov kapely po niekoľko mesačnom vymýšľaní ostal Antisitém. (sistém je provokácia, keďže náš triedny bol slovenčinár, skvely človek a pravdepodobne punkáč :D). Keďže Haďo mal matnú predstavu o to ako vyzeraju bicie Koľak videl basu iba na obrázku a ja som mal starú bratovú Jolanu ktorá hrala presne to čo som ja nechcel. Utáborili sme sa s kapelou Nová Spoločnosť (Ktorá bola viac rozbehnutá ako my) v rodinnom doma a rozbalili sme to. Sen o Rockovej Lige sme si sľúbili vyplniť presne o rok. Po rôznych peripetiach so skusobňou sme zakotvoli v ABC centre voľného času. Prvé verejne vystúpenie bolo na spoločnej stužkovej. Nedopadlo až tak zle hoci my sme hrali dosť podpriemerne ľudia sa očividne bavili. Náš život prakticky pozostával zo skoly, skúšok s kapelou a životom na ulici. Pretože sa okolo nás motala spústa ľudí, ktorí chceli byť súčasťou našej poprípade svojej kapely, zobrali sme k sebe ešte druhého tzv. pomocného gitaristu Macurka. Druhý koncert na DOŠ síce nestihol, ale ten tretí prelomový už ano. Rocková liga v Prešove bola šanca ukázať Prešovu: "My sme tu!!!" Koncert na ktorý sme tak dreli a tešili sa blížil. Zistenie, že nás nikto nepozná nás vôbec netrápilo. Mali sme na ulici spústu kámošov čo nás prišli v osudný deň podporiť. Koncert dopadol nad naše očakávania. Nejaké tie články v miestnych novinách a zrazu sme boli: "aha vidíš tam je ten Demo, Haďo alebo Koľak z Antisistému. Kapela sa snažila natočiť CD, možnosti boli mizerné a tak sme zvolili najjednoduchšiu alternatívu a oslovili sme spolužiaka, ktorý nám to jednoducho nahral. Zvuk je katastrofa ale bolo to naše. Zasa nejaké tie koncertíky lenže ako išiel život ďalej, tak aj my sme začali inak žiť. Koľak neskôr aj ja sme dostali lano do kapely DNP, Haďo išiel šaškovať na vojnu k hradnej stráži a Macurek sa stratil nevedno kam. Posledný koncert (na rockovej lige samozrejme) už bez zvojnovaného Haďa spečatil osud kapely.Po Haďovom navrate sa stihlo nahrať aj druhé split Cd (s kapelou Kontra), ale bez Koľaka. Koľak zmizol do Plzne a ja s Haďom sme to skušali v iných kapelách až aj naše cesty sa rozdelili a bol definitívny koniec. Na najlepšie roky života sa však ťažko zabúda a tak približne sedem rokov po rozpade, nostalgia a chuť ešte aspoň raz si kurva zahrať punk nás spojila opäť dokopy. A tak sa pripravuje spomienkový koncertík pre všetkých, ktorý náš kolotoč zažili s nami alebo inak boli jeho súčasťou. Lebo bez tejto kapely, by veľa veci neboli také aké sú. Ne? :D
V čase našej najvëčšej slávy, onás písaly takto : http://www.pis.sk/?c=12&id=871