Nie je nad hranie v kapele
Hudobné telesá a kapely sú dočasné, ľudia prichádzajú a odchádzajú, a po skončení prenájmu skúšobne býva nutný dočasný alebo úplný rozchod celej tlupy. Sú s tým samé problémy. Väčšinou na všetky ľudské aktivity dnes pozeráme čoraz viac racionálne, aby to malo nejaký väčší zmysel, efekt, dosah a nebolo to na úkor zmysluplnejších vecí.
Z ekonomického pohľadu je dnes kapela úplný nezmysel a v čase COVID 19 to platí asi tak desaťtisíc krát viac. Hudobníkov sú stovky a tisíce, aj by radi hrali v kapele, ale neoplatí sa to finančne, nemajú čas, nevidia konkrétny cieľ, smerovanie, chcú hrať iný hudobný štýl ako potencionálni spoluhráči a pod. S postupnými nárokmi na chod kapely tak nastáva opačný efekt, jednotlivci skončia v pohodlí doma pri PC, obkolesia sa technológiou, pustia si automatické bicie, prípadne ďalšie nástroje a do toho si niečo sem tam zahrajú. Toto hranie je super v tom že "kapela" hrá vždy keď ju doma "zapnem", vždy príde načas, nikto tu neprotestuje, neplatím nájom za miestnosť. Hrá to tak ako chcem. Sú tým vyriešené všetky kapelové problémy, netreba k tomu nikoho. Vytvorím si čo chcem a aj si to sám nahrám. Nie je to super?
Sprvu áno, a aj pre autorov sú technológie výborným pomocníkom. Avšak nie pre hudobníka, ktorý tú energiu chce pustiť cez poriadne bedne za hrmotu živých bubnov, to len tak žiadna technológia nenahradí. Tento samotársky spôsob je trochu ako život na internete, je to virtuálny svet, virtuálna hudba (kapela?). Postupne to človeka samého prestane baviť a zavesí nástroje na klinec. Chýba tomu niečo. Potom je otázka či tie nároky na cieľ a výsledky kapely mali význam...
Všetci členovia virtuálnej FAFEX kapely počas skúšky v COVID čase na jednom obrázku. Najviac si rozumiem s bubeníkom.
Je to ako so športom, postupne čoraz viac ľudí v mestách behá, lebo netreba žiadne náradie, priestory a ani netreba zosynchronizovať časy celého kolektívu ako bolo treba napr. pri hokeji či futbale. Jednotlivci môžu ísť športovať v čase kedy majú práve čas. Ale až taká zábava ako pri hokeji to teda nie je ...
Chcem tým povedať, že napriek všetkým možným problémom s ľuďmi, časom a priestormi, nie je nad hranie v kapele. A začína mi to zase chýbať. Asi to je tým že mám v časoch Covid 19 viac času nad tým vôbec triezvejšie rozmýšľať a spomínať na spontánnejšie časy. Nie je nad to nebrať to až tak vážne, ísť na to spontánne bez veľkých plánov. Vtedy to ide oveľa ľahšie. A je jedno s akým náradím, na akej úrovni, akých priestoroch a s kým. Lepšie nejako než nijak. A hlavne to nevzdať kvôli vyšším nárokom :)
