blacksunny Žena, 34 let / Nová Dubnica

Všetci, čo ma poznajú, sú buď v práci, alebo v škole. Nemám ani peniaze. Len tak ležím a pozerám sa na nič. No dobre, sem tam nejaký strapatý obláčik, prúdové lietadielko bez emisnej a sused s vyrovnávačkou v ruke. „Včera bola ťažká noc“, povedal si pred dvadsiatimi rokmi. Poviem vám, čo mám. Úsmev na perách, naozaj čiernu kávu a zopár maslových keksov. 

Poznáte to prázdno na dne Mariánskej priekopy? To ticho uprostred bezsennej noci? Bolesť hlavy ráno a príšernú empatiu voči všetkému živému? Raz mi niekto povedal, že život je o bezdôvodnej radosti. Dobrá blbosť! Nech skúsi vstávať ráno o piatej, celý deň makať a počúvať tie úžasné robotnícke vtipy.

A viete čo je na tom najhoršie?- Ono to funguje. Ruku na srdce, koľkí z vás sa len tak zobrali na prechádzku bez toho, aby museli niečo kúpiť? Koľkí z vás zastali uprostred toho príšerného poludňajšieho zhonu a vnímali ten nenápadný a tak milo nevtieravý vánok? Viete sa len tak začať smiať a nakaziť tým druhých? Začať si všímať detaily, ktoré sa stávajú každodenným stereotypom. Dívať sa na svet očami zvieraťa, ktoré používa zmysly, nie myseľ. Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré vám vyrazia dych.

Ležím na rozpálenej streche, okolo preleteli dva páry holubov. Kto vie, či spolu chodia. Jedna stará pani, môže mať tak sto rokov, sa ohýba pod ťarchou motyky a nič jej nechýba. Dnes nie. Žiadne, tak veľmi populárne stresy. Dopijem si kávu a uvidím komu zlepším náladu...