Roman Chrappa: ŽIVOT JE KRÁSNY
Ležím na rozpálenej streche a do každej bunky kože sa mi zarýva decht. Je krásne ráno a miestna továreň rozhadzuje ozón. Dnes som nič nevyhral. Nemám ani oslavu...
|
|
Všetci, čo ma poznajú, sú buď v práci, alebo v škole. Nemám ani peniaze. Len tak ležím a pozerám sa na nič. No dobre, sem tam nejaký strapatý obláčik, prúdové lietadielko bez emisnej a sused s vyrovnávačkou v ruke. „Včera bola ťažká noc“, povedal si pred dvadsiatimi rokmi. Poviem vám, čo mám. Úsmev na perách, naozaj čiernu kávu a zopár maslových keksov. Poznáte to prázdno na dne Mariánskej priekopy? To ticho uprostred bezsennej noci? Bolesť hlavy ráno a príšernú empatiu voči všetkému živému? Raz mi niekto povedal, že život je o bezdôvodnej radosti. Dobrá blbosť! Nech skúsi vstávať ráno o piatej, celý deň makať a počúvať tie úžasné robotnícke vtipy. A viete čo je na tom najhoršie?- Ono to funguje. Ruku na srdce, koľkí z vás sa len tak zobrali na prechádzku bez toho, aby museli niečo kúpiť? Koľkí z vás zastali uprostred toho príšerného poludňajšieho zhonu a vnímali ten nenápadný a tak milo nevtieravý vánok? Viete sa len tak začať smiať a nakaziť tým druhých? Začať si všímať detaily, ktoré sa stávajú každodenným stereotypom. Dívať sa na svet očami zvieraťa, ktoré používa zmysly, nie myseľ. Život nie je o počte nadýchnutí, ale o chvíľach, ktoré vám vyrazia dych.Ležím na rozpálenej streche, okolo preleteli dva páry holubov. Kto vie, či spolu chodia. Jedna stará pani, môže mať tak sto rokov, sa ohýba pod ťarchou motyky a nič jej nechýba. Dnes nie. Žiadne, tak veľmi populárne stresy. Dopijem si kávu a uvidím komu zlepším náladu... |