cerfaa 34 let / Ružomberok

Stalo sa to v januári 45

Pár áut prišlo do deniny zrútiť svet

Obyčajní ľudia bez zloby a pýchy

Mali zrazu platiť za cudzieho hriechy...

Nechápali čo sa deje, čo chcú a kam idú

Možnože len tušili, že dobre neobídu...

To je len úrivok mojeho nového textu, ktorý som zatial nevenovala žiadnej kapele, a asi ani nevenujem.. Je to príliž osobný, škutočný príbeh o 21. januári v roku 1945. Tento deň, sa zapísal do pamäti mnohých ľudí. Desiatky ľudí, medzi nimi starci, ženy, muži, deti, dokonca 13 mesačné bábätko zbytočne zahynulo. A to strašnou smrťou...  Napríklad jedna mladá matka: išla kúpať svoje dieťa, vtom vtrhli do domu podgurážený chlapi, zo zbraňami a nechutným smiechom. Matka bránila svoje dieťa, kričala, prosila o zľlutovanie... Ale bez zmyselne. Ju zastrelili, a dieťatko s úsmevom na tvári celou silou hodili o stenu domu... Bolo to potrebné? Malo to zmysel? Pomohlo to niečomu? Zmenilo sa tým niečo? - Možno sa zmenili len životy tích, ktorí toto vraždenie prežili... Toto bezzmyselné vraždenie, pod velením Ladislava Nižnanského, z fašistickej skupiny Edelweiss...                                                                                                                                                        O tom je môj text. O úbohosti brutalite fašistov vtedy, a imbecilite dnešných ľudí, ktorý si myslia, že byť fašitom je hrdinstvo. Keby sa zamysleli nad tým, čo sa dialo za 2.svetovej vojny, koľko nevinných ľudí umrelo, určite by uvažovali inak...

No a je to tu.

Od piatka 30.11.2007 chodím ako debil zo zelenou stužkou.. Ono je to celkom aj sranda, ale teraz sa na mňa každý pozerá ako na inteligenta ( čo samozrejme niesom ) a každý sa ma pýta na to isté - ako dopadla stužková a či sa bojím maturííít...!!!!!!!! Už ma to sere! Ludia nemaju fantaziu či čooooo :)

Ale tak stužková je fakt perfektná vec...  Lebo :

• zabavila som sa
• vytancovala som sa na 5 rokov dopredu ( to je aj negativum aj pozitivum :)
• nažrala som sa ako prasa ( to mám tiež na 5 rokov dopredu :)
• najebala som sa ako činka - a to legálne aj s fotrovcami
• a po 2 rokoch som sa aspoň na malý moment cítila slušne, keď som mala na sebe nádherné šaty, perfektný make-up, genitálny účes... 

proste prajem zažiť :)

Kamaráti su zradní.. jj, kto na to ešte neprišiel, má štastie.. alebo smolu?  Neviem. Ja som si myslela že maám fakt fajn kamošov, poznaáte to, ožran párty každý piatok, so super partiou kde si je vždy so všetkými o čom pokecať.. Lenže ono sa to poslednou dobou začalo tak trochu zvrhávať.Kamoši na mňa kašlali keď som ich potrebovala, alebo keď som ich poprosila o pomoc či radu. Je to blbe... tažko sa mi o tom píše, ale týka sa to punkáčov a ja som si vždy myslela, že punkáči držia spolu a pomáhajú su. Už len koli tomu, že sme všetci rovnaké socky :) Ale akosi som sa mýlila. možno nie všetci punkáči sú takíto, ale tí z mojho okolia bohužial áno. Mrzí ma to hlavne koli tomu, že ich mám fakt rada, aj keď teraz o tom pochybujem... Každý nech si na to spraví svoj názor, ale ja mám taký pocit, že dnes už každý myslí len na seba, prípadne si vyberá partiu podla toho, kde sa dá najviac najebať. Hm, je to smutné... Asi som staromódna, ale ja by som bola rada mala okolo seba len naozajstních kamarátov. Nevravím, že takích nemám. mám, jasné, že mám. Ale zoznam sa prerieďuje pomaly ale isto... A to ma naozaj mrzí..... Bola by so rada keby to všetci pochopili...

 Ako sa spieva v pesničke Podraz od Začiatku konca -

"STÁLE BYŤ SEBECKÝ A STÁLE BRAŤ, MYSLÍM ŽE PRIATEĽSTVO JE NIEČO VIAC! TO ČO ŤA DORAZÍ A V CHBTE ZAMRAZÍ, KED TA DOBRÝ PRIATEĽ PODRAZÍ......"