cerfaa 34 let / Ružomberok

Stalo sa to v januári 45

Pár áut prišlo do deniny zrútiť svet

Obyčajní ľudia bez zloby a pýchy

Mali zrazu platiť za cudzieho hriechy...

Nechápali čo sa deje, čo chcú a kam idú

Možnože len tušili, že dobre neobídu...

To je len úrivok mojeho nového textu, ktorý som zatial nevenovala žiadnej kapele, a asi ani nevenujem.. Je to príliž osobný, škutočný príbeh o 21. januári v roku 1945. Tento deň, sa zapísal do pamäti mnohých ľudí. Desiatky ľudí, medzi nimi starci, ženy, muži, deti, dokonca 13 mesačné bábätko zbytočne zahynulo. A to strašnou smrťou...  Napríklad jedna mladá matka: išla kúpať svoje dieťa, vtom vtrhli do domu podgurážený chlapi, zo zbraňami a nechutným smiechom. Matka bránila svoje dieťa, kričala, prosila o zľlutovanie... Ale bez zmyselne. Ju zastrelili, a dieťatko s úsmevom na tvári celou silou hodili o stenu domu... Bolo to potrebné? Malo to zmysel? Pomohlo to niečomu? Zmenilo sa tým niečo? - Možno sa zmenili len životy tích, ktorí toto vraždenie prežili... Toto bezzmyselné vraždenie, pod velením Ladislava Nižnanského, z fašistickej skupiny Edelweiss...                                                                                                                                                        O tom je môj text. O úbohosti brutalite fašistov vtedy, a imbecilite dnešných ľudí, ktorý si myslia, že byť fašitom je hrdinstvo. Keby sa zamysleli nad tým, čo sa dialo za 2.svetovej vojny, koľko nevinných ľudí umrelo, určite by uvažovali inak...