depthal 46 let / Topolcany

 

 

 

Forma (Morph)

 

Mŕtvoly zvierat na cestách,

kríže pri cestách,

kým opodiaľ strachom z prázdnoty

zdobili náhrobky,

skladali mu chválospevy,

stavali chrámy,

kde tiché múry veky vstrebávajú výčitky:

 

Toto je môj priestor    Toto je môj čas

 

Tu som sa narodil       Tu zomriem

 

Prečo??         Prosím...

 

Videl som prvotný strach v tvojich očiach,

zmenil sa na prvotné zlo pri pohľade zblízka...

Videli sme to obaja,

bol som to ja,

kto ukradol poslednú nádej a roztrhal trpiacim lístky do neba...

 

Tak počúvaj moju takzvanú zákernosť, je inovatívne bezodná...

 

Po poslednom dychu nebude nikoho, kto by ti povedal:

Trp trpkosťou v ústach po sústach nájdenej prázdnoty!

Ešte stále ustráchane dúfaš, že zmysel majú životy po smrti?

 

Život po smrti ostáva na Zemi

Zmysel života mŕtvi nevedia

 

Smrť po živote ostáva v zemi

Ako princíp stromu ukrytý v zrnku

 

Videl som Ťa, síce ako mŕtvu zver,

ale tkanivo je dosť podobné...

Po každom ďalšom dni tvoja podoba mizla,

oveľa rýchlejšie ako v minulosti uväznené myšlienky.

Bolo by to iné v truhle?

 

Cintorín nie je miesto žiaľu,

je ním myseľ.

Tej napokon Smrť ukradne i časom preriedené spomienky

 

Klamlivý spoločník (Deceptive Companion)

 

Čo tam bolo?

 

Videl si prízraky minulosti,

keď vzbĺkla všetka tvoja múdrosť?

 

Zažil si, alebo si len videl?

Všetka tvoja slabosť sa dala očakávať...

Nepreukazuj hnev za skazený osud.

 

Slabý a starý, stuhnutý a chladný.

Stratená múdrosť zatienená hnevom

...skazeného osudu.

 

Aj tak sa nikdy nevzdáš,

pretože život, ktorý máš, nezabúdaš.

No nie je radostný koniec, lebo na konci je smrť.

 

Paranoja dokonalého nepokoja,

niekedy si praješ to skončiť.

Paranoja dokonalého nepokoja,

kde sú súvislosti, čo si hľadal?

 

...a teraz je čas na zásadnú zmenu,

pretože sme tí, čo pochovali svoj údel,

čo leží v nadzmyslových priestoroch.

 

Aj tak sa nikdy nevzdáš,

pretože život, ktorý máš, nezabúdaš.

No nie je radostný koniec, na konci očakávaj trpkosť.

 

Hlbiny (Maws)

 

Denne sa oddávam bezodnému letu,

som chránencom stíchnutých priepastí.

Znavená myseľ ukrýva prázdnotu,

s nárastom voľby strácam možnosti.

 

...a počestné úmysly humanistického sna utopené v prvotnom hriechu...

 

V hlbinách stiahnutý klamlivou cestou,

dno priepasti mi vydáva telo.

Sprvoti tuhne kŕč krivých prstov,

zem vzápätí vsiakne z neho teplo.

 

...a počestné úmysly humanistického sna roztrúsené medzi zvyšky kostí...

 

Zdvihnem zrak,

celé ľudstvo visí v korunách.

Postupne za radom padajú

zo stromu života do útrob smrti.

 

Sem ku mne, kde miznú predsmrtné skúsenosti...

 

Teraz si naisto myslíš,

že stojíš pred bránou prechodu.

Potom s preľaknutím zistíš,

že si stratil od nej kľúč.

 

Vieš prijať tú stratu?

 

A jedinú vec, ktorú si uvedomíš,

je čas.

Ticho sediaci na pleci,

parazitujúci v duši...

 

Vieš prijať tú stratu?

Paliatívne teórie (Paliative Theories)

 

Rozsvietený neón zvestuje noc,

denný hluk mesta opäť prehrá vojnu s tichom.

Na smrteľnej posteli života nezostáva moc,

len slzy a spomienky zostanú útechou.

 

Šokujúce a tabuizované sú obrazy ľudského umierania,

také nepodobné a veľmi osamocujúce... individuálne.

 

Ničivé prázdno a z výčitiek most,

do samoty zvyšného času pozemskej púti.

Pomoci umierajúcemu nikdy nie je dosť,

do života v samote nezostalo chuti.

 

Smrť zostáva ľakavým obrazom, až kým niekto nepríde

a nerozpovie o nej.

 

Hovoriť v slovách o tom sa nedá,

zhorené svedomie nechám tiež umrieť.

A keď takto vidím umierať Teba,

napíšem pieseň z tónov ukrytých v orchestri života.

 

Šokujúce a tabuizované sú obrazy ľudského umierania,

také nepodobné a veľmi osamocujúce..... individuálne.

 

Vlci sú všade a veľa mŕtvych tiel....

Prečo len s nimi nebojuje nikto?

 Života tvojho plameň navždy dohorel,

v poryvoch vetra rozbitý výdych ako vlny o útes.

 

Smrť zostáva ľakavým obrazom, až kým niekto nepríde

a nerozpovie o nej.

 

Všetci na tej istej lodi,

 kde každý sa svojej  hodiny dočká.

Stretnú sa ešte naše pohľady azda?

Možno len tma zostane a budeme mŕtvi.

 

Z nevedomosti sa stať vrahom paliatívnych teórií

 

Krízová intervencia (Crisis Intervention)

 

Takže teraz zhasneme naše nádeje,

pretože v túto noc umierajú všetky možnosti.

Psychotický valčík zdesených myšlienok.

Nie, nechcem počuť o ničom...

 

A všetko, čo počuješ, je ticho

a sústavné ticho ubližuje.

 

Nie, nechcem pri živote nechať slová,

ktoré majú ostať zabudnuté,

 pretože v túto noc umierajú všetky možnosti.

Psychotický valčík zdesených myšlienok.

Nie, nechcem počuť o ničom...

 

Úzkosť,

utrpenie rušiace zmätok.

Tichá beznádej,

rozvážnosť mimo dohľad.

 

Umierajúci si prial zomrieť v spánku,

v intenzívnom opojení snov.

Trúchliaci prosil o precitnutie

zo živej nočnej mory.

 

...a znovuobjaviť a vytvoriť v sebe novú osobnosť.

 

Šok... popretie... osamotenie...

zlosť a hnev... vyjednávanie... stiesnenosť...

rezignácia... finále, smrť.

 

A všetko, čo počuješ, je ticho

a sústavné ticho ubližuje.

 

A teraz sa snažíš vymeniť celý svoj život

za vieru v lepšie generácie.

Bezútešná vyhliadka...

Blúznivec zvádzaný šialenstvom (Lunacy Cheating Dreamer)

 

Spoznal som sa so smútkom

ako žlté lístie so snehom.

Nadlho.

Predlho.

Zvyk,

závislosť.

 Zabíja ma.

Ničí...

Nie som ničí.

 

Predsa krása okamihu kontrastu farieb uprostred vädnutia.

 

Klam,

nahováranie si,

aby sme neschradli.

Nekradli nádej, nebodaj myseľ.

 

Odvolávame sa na krásu a argumenty,

kajúcne hľadajúc

kľud.

 

Závoje snov (Somnim Veils)

 

Rezonancia pohrebných zvonov,

hasnúca hmlovina v tvojich očiach.

Prázdnota po niekom premenená na trpkú múdrosť:

Odplata za lásku k blížnemu je bolesť pri odlúčení.

A niekedy tú bolesť nezvládaš,

(lebo nie je z tých, v ktorých sa vyžívaš),

preto ju vytesníš v očistnom ohni zrútených mostov.

 

A viackrát ťa trhne, keď budeš zaspávať,

to usadeniny citov presiakli do snov...

 

Vytesním svet sotva nechutnejší

a pritom taký malicherný

ako špina za nechtami.

Nech nepokryjú moju myseľ

sadze zlých pocitov zakaždým,

keď tragédia žitia prestúpi vedomím.

Nech nikdy nezočia denný klam bdenia

a mätúce zhasnú za brieždenia.

 

Budím sa vo sne, alebo budím sa zo sna?

 

Zdalo sa mi,

že sa skláňam nad telami

ľudí zbitých predstavami

a vierou vo svoj klamný svet,

kde iní prispôsobili jeho zložitosť

efemérnej existencii.

 

Usadeniny citov

presiaknu do snov,

keď myseľ prelomí pečať podvedomia

a ukáže priepasť nevedomia.

 

Pred ničím neutečieš

Architekti Skutočnosti (Reality Architects)

 

Klamstvo, manipulácia, podvod.

Krutá podoba fiktívnej reality.

Len zvýšený záujem o veci dané

vedie k prebudeniu a zisteniu, ako sme klamaní.

Klamú nás inštitúcie, ktoré nás nútia myslieť si,

že jediné inštitúcie, ktorých sa to týka sú náboženské.

Tie sú základom špiny tohto sveta!

 

Priniesli ich tí samí,

čo priniesli vládu,

vaše ničomné vzdelanie.

Tí, ktorí ustanovili medzinárodné bankové kartely.

Pretože naši vládcovia kašlú na vás a vašu rodinu.

 

Všetko, o čo sa kedy starali a starajú,

je ako ovládnuť tento špinavý svet.

Boli sme zvedení od skutočnej

prítomnosti Absolútna vo Vesmíre.

 

Neviem, čo je boh, ale viem, čo boh nie je!

 

Čím viac sa vzdelávate,

tým viac začínate vidieť

a z vecí samozrejmých

sa stane klam.

 

To čo sa chystáte objaviť

je zahrávanie sa s absolútnou spravodlivosťou,

ale poznať pravdu, hľadať pravdu je potrebné,

pretože tá nás vyslobodí!

Tmári (Cave Dwellers)

 

Príliš rýchly a krvavý bol náš vývoj s krížom.

Otrávime sa našimi zhmotnenými myšlienkami,

ani morálny vývin nás nestihne dobehnúť.

Viete, myslím žalmy prebodnutých dlaní.

 

Kde je vaše Svetlo, tmári?

 

Dali vám taký sviatok,

aby ste mohli chodiť na cintoríny.

Dlžníci pravde v kráľovstve krivých zrkadiel,

ťažko prehliadnuť pokrytectvo,

vašu faloš cítiť až k nebesiam.

 

A čo klérofašizmus a vy?

Čo je pre vás dôležitejšie v tom slove,

že prskáte zo spoločnej strany spektra?

Neviete čeliť budúcnosti, keď blúdite v minulosti?

 

Kde je vaše Svetlo, tmári?

 

Ste odpad ako agát v našom lese,

váš vývoj zastal ako balvan,

čo tu doniesol ľadovec...

V nás zovrie žlč

a zavrieme vás do rezervácií ako vymierajúce zvery.

 

Tak vitajte v civilizácii,

kde jedovaté tepny pumpujú špinu sveta

a prázdne ulice uložené v mesto, tu

dotvárajú v tvárach márnych ľudí chmáry a neistotu.

 

Verím vo zvláštnu karmu.

Že zlé duše sa vracajú na zem a my tento svet žijeme.

A keď pretrpíš tmu, privítaš zore,

vnoria sa do denného klamu a prekvapia ťa z davu.