Hirax Muž, 53 let / Martin

11. 11. 2011 o 11:11 vyjde môj nový román Príbeh muža a bude obsahovať aj CD prílohu, ktorá bude niesť rovnaký názov. Album som nahral s dole vypísanými muzikantami a ja ich chcem aj touto cestou poďakovať, že priložili ruku k dielu. Nové piesne si môžete vypočuť na našom profile. Hirax

NOTHING: www.bandzone.cz/nothing
Videoklip k piesni Studňa nádeje: http://www.youtube.com/watch?v=bbiXtOMK5ek

Album „Príbeh muža“ nahrala skupina NOTHING v zostave:
Juraj Hnilica (Bačova fujara) – spev
Marián Geišberg - spev
Roman „Ročo“ Čief (Rebro, Metalinda) – vokály
Miloslav Kráľ (Divadlo Andreja Bagara v Nitre) – rozprávanie
Pavel „Hirax“ Baričák (Lunatic Gods) – gitary
Zdenek „Zdenál“ Pradlovský (Kreyson, Vitacit, Master) – bicie
Miroslav "Murko" Liška - bicie
Ivan Válek (Team) – basa
Martin „Redface“ Cibulka (Borra) – klávesy
Marián „Maňo“ Kramár (všetok folklór v okrese Martin) – husle, viola

Po 4 rokoch sme konečne dokončili náš chystaný šiesty album Vlnobytie. Áno, ten výraz je spisovne správne. Život každého z nás sú vlny – raz sme šťastní, inokedy sa nám nedarí. Preto Vlnobytie. Ako prvú na zverejnenie sme vybrali pieseň Duša plná ozvien a nepojednáva o ničom veselom... Jozefa Fydrika proste pochovali za živa. Hirax

O piesni:
Píše sa rok 1376, jeseň ako jahňa. Malá dedinka na východe Slovenska. Volal sa Jozef Fydrik. Vraj ukradol zemepánovi z hory drevo na ktoré nemal právo. Súd bol rýchly, tak ako si to pán prial. "Pochovať za živa!" Ale pravda bola iná. Jozef Fydrik iba v šenku povedal, čo sa na pána báli povedať iní. Pochovali ho za živa. Všetci v dedine vedeli, že sa deje príkorie, no nik na jeho obhajobu nič nepovedal. Stáli tam a nemo sa prizerali, ako na rakvu padá ďalšia hlina. Ženy v čiernych šatkách, muži s klobúkmi v rukách, nič nechápajúce deti, jachtajúci farár. Všetci do jedného mlčali. Písal sa rok 1376, a v jednej slovenskej dedinke padalo lístie do ľudských duší, falošných záchrancov...

Vypočuť: http://bandzone.cz/lunaticgods

Duša plná ozvien

 Strofa 1:
Tŕň
včerajších vín,
zajtrajších vĺn,
vyber si z piet i z pier.

Zvon
ľahučko znie,
pohrebný chór
v pochmúrnom nápeve.

Predrefrén:
Duša plná ozvien – zloba jamu plní.
Srdce plné vrások – ďalšia hrsť, ďalšia hrsť.
Ležíš v truhle, prosíš veko očami
o svetlo dňa – ďalšia hrsť, ďalšia hrsť.
Škriabeš drevo, spoveď činíš nechtami
v smiechu klincov – ďalšia hrsť!

Refrén:
Vták pod modrou slivkou
preklína ľudí,
falošných záchrancov.

Žiaľ bytosťou vlní,                            
kým túžba budí,
napĺňa pútnikov.

Strofa 2.
Mráz
vyletel z úst,
milión včiel
s nádychom šialenstiev.

Plač
uviazol s ním,
presiakol sny
v bezradnom nálete.