jamaica8 Žena, 33 let / Hnúšťa

Mala som len desať ked si mi odišla, otec sa opíjal ja som sa menila . Rástla som sama, všetkému čelila tebe som klamala no každému verila. Otca som si zastávala lebo som ho milovala No to bola moja chyba asi som sa pomýlila .Sama neviem čo sa stalo asi sa to dojebalo Lenže ja už neviem dalej stratila som všetku nádej Pokračujem vo spovedi, spomienky sú iba smeti V koši sú slzy, problémy a hádky ťažký je život decka bez matky. ked vám raz odídem všetko sa zlomí slzy krvácajú a srdce bolesť roní .teraz je pozde ľutovať omyly nič sa nezlepí cesty sa zlomili . Svet sa rozdelil vojna medzi nami je realita nemeni veci na zázraky.Odídem daleko od vás možno na koniec sveta, chcela som len pokoj no to sa už nedá. Cesty mi skrížili cigarety, chľast pomaly zabúdam aj na "OTECNASˇ Plačem, kričím ze dalej sa nedá .Necítim, neľúbim, nemám už teba .Vravím si stávaj, bojuj ešte chvíľu načo to je dobré opustiť svoju silu. Beriem si žiletku, zatínam paste život sa končí teraz na tomto mieste Pozerám do zrkadla so sebou sa lúčim myslím na priateľov možno ich zrútim Možno budú slzy roniť, možno budú šťastný, no ja dnes odchádzam a svetu vravím "zhasni" Odišla som daleko , odišla som preč nedýcham, necítim, stratila som reč Pozerám do prázdna, vzdala som boj hrubý hlas vraví mi "bojuj a choj" Chod dalej, vráť sa nestrácaj nádej že padám z priepasti z veľkej do malej Neviem či sa prebrať, či to má cenu netuším, stratila som silu i vieru O mojom osude rozhodli však iný klinická smrť, možno božie mlyny..............Moj prvy text