Pár myšlienok o blackmetale
"To, čo bolo čierne, bude biele. Tam, kde bola tma, zažiari svetlo. V krajine tieňa smrti zasvieti slnko. Ľud, ktorý žil v tme, uzrie veľké svetlo." To sú slová Biblie, ktoré hovorí sám Boh, stvoriteľ celého vesmíru. A celý vesmír sa riadi podľa Jeho
zákonov. Len človek, stvorený pôvodne na Jeho obraz, sa nimi neriadi. Chce si žiť vlastný život, chce mať slobodu. Ale práve tým sa dostal do otroctva. Lebo sa utopil vo vlastnom hriechu. Odmietol vzťah lásky s Bohom, dôsledkom čoho je život v prázdnote.
Pán a Boh však má stále záujem o padlé ľudstvo. Vďaka smrti Jeho syna Ježiša sa tento vzťah mohol obnoviť.
Rovnako je to v hudbe. Existuje hudobný štýl, ktorý oveľa viac ako ostatné odmieta Boha, Pána Ježiša. Je to metal, presnejšie blackmetal. Blackmetal je aj mojím životom. Keď som upísal svoju dušu Pánu Ježišovi, objavil som, že black je hudba, ktorá mi
vyhovuje. Vadil mi však satanizmus, ktorý bol síce len "póza", ale aj tak som to nedokázal prijať. Potom som našiel ľudí, podobných sebe, ktorí hrali black na oslavu nášho Boha. Tento blackmetal bol ale presvietený svetlom. Nebol to už vlastne black,
pretože Pánom sa stal Ježiš. On je to svetlo, ktoré svieti vo tme a tma Ho nezadržala. Niektorí tento štýl nazývajú UnBlack. Black je tam na pamiatku toho, čo už je prekonané a zabudnuté. Na hluchú spomienku čiernej, beznádejnej minulosti, v ktorej sme
žili a v ktorej ešte mnohí žijú. Predpona Un- vyjadruje zmenu, čo sa so mnou stala. Človeku, ktorý žil vo tme, zažiarilo svetlo.