mardzerin Žena, 33 let / Martin

Mam náladu na písanie, a keďže moje posledne dni sú celkovo o ničom, využijem aspoň situáciu, a napíšem niečo o včerajšom koncerte, na ktorý tak rýchlo nezabudnem, a ktorý bol čímsi výnimočný.

Takže bolo super, začiatok sa pomaly ale isto rozbiehal a koncik začínal byt zaujímavý, a mierne zoznamovací. Začínala kapelka z Prievidze. Nebola nám nijak extra známa, a tak sme sem tam vybehli vonku. V jednom takomto „výbehu“ sme sa zoznámili s dvomi, na pohľad, mierne podnapitými chalanmi z Prievidze.

Ako druha to roztočila kapelka, už domáca, Problém. Chalani sú skveli, ako každý iný, ktorých počúvam, ale to je detail... Zábava sa stupňovali, nohy skákali vyzsie, a krky ziapali hlasnejšie...

Najlepšie však, aspoň podľa môjho názoru bolo na „Bačovke“. Počas mojich dvoch najobľúbenejších songov som si konecne skvele zapogovala, odreagovala sa, a parádne pováľala po zemi. Boli tam však aj ochotný ľudia, ktorý hoci so mnou solídne nepadli, ale aspoň mi pomohli za pozbierať...

Tu však tesne pred bačovou prišlo ďalšie medzimestke zoznámenie. Kým sa pripravovala bačova som sa par krát obzrela za seba. Stal tam istý chalan, nevenovala som mu o nič väčšiu pozornosť, ako ktorémukoľvek inému, keďže aréna bola plna ľudí. Keď som sa otočila druhy kráť, snažil sa mi niečo povedať. Hoci tam bol riadny kraval, na tretí kráť som konečne zachytila čo sa mi snaží povedať. Nakoniec vysvitlo, a ja som zistila, že sa s nim vlastne poznám. Kto by to bol povedal, že ľudia z internetu, si pamätajú iných, hoci pravdepodobnosť, že sa stretnú je minimálna.

Kapelky skončili a nasledoval rock´n´roll  na ktorom sme oprasili kroky našich starých rodičov a pridali aj par svojich prvkov. Išlo sa až do kolien a podaktorý to dotiahli až na pódium.

Koncert sa skončil v pohode, bez väčšej ujmi na zdraví, samozrejme čakanie na monokle a modriny nerátam...

Zhodnotím to ako pozitívnu vec, že som tam včera bola.

Týmto chcem pozdraviť okrem iného Tomáša a toho druhého čo si meno nepamätám z PD, aaaaa Peťka z BA..

My všichni táhnem rovnou cestou do...Terchovej :D a tam si užijem patrne ješte víc...

Takže neviem celkom ako začať ale nejak začnem...

Takže začalo to celkom neplánované....ako pre  každý koncert takehoto kalibru, aj pre tento boli plagáty, a hneď ako som videla, že kabát bude na Slovensku a nie tak úplné ďaleko od mesta , v ktorom žijem, spomenula som si na brata, nehorázneho fanúšika, tejto skvelej kabelky. A tak ešte v ten deň som mu o kabáte a akcii, ktorá sa chystá povedala.. ale ako neskôr vysvitlo, nepočúval ma.. o par dni sa ma pýtal, či neviem o kabáte čo bude v Terchovej.. a tak sme sa za cesty dohodli, že kabát nenecháme len tak a je iste, že do Terchovej pôjdeme, nezáležiac na cene vstupenky a systéme akým sa tam dostaneme.

A tak už par dni dopredu som sa vybrala do mesta a kúpila par lístkov.. neľutovala som, že som si stala za svojim a nakoniec som sa tam dostala..

Cela akcia sa začínala o ôsmej, no my ako správny fanúšikovia sme odchádzali z Mt už o pol piatej... ale ani o nejaké tie problémy nebola núdza. V Terchovej nie je amfiko nijak extra označené, a na mape to pôsobilo dojmom, že amfiteáter je za mestom.. keď sme sa dostali do Terchovej a na tretí pokus dokonca aj k amfiteátru, bolo niečo po pol šiestej..

A tak sme si našli fajn miesto, ani nie ďaleko od pódia ani nie ďaleko od stánkov :D par krát ,kým sa všetko začalo sme zbehli do stánkov kúpiť si kofču a pivo, trička a odznaky. A potom sa to všetko rozbehlo... začalo sa to ayou, ktorá si bola vedomá toho, že väčšina prišla na kabát, ale boli dobrý... zabavili sme sa aj na arzéne, keďže ja som bola už jediná z „mesta“. .a pak to prišlo, skončil arzén a my všetci sme čakali na jedno, kabát. Zišli sme nižšie, na rovnú zem, na ktorej sme si mohli poriadne zaskákať a kričať, koľko nám hrdla dovolili... najprv akísi človiečik odskúšal všetky mikrofóny a potom aby sme boli presný, pol hodinu kabátistom niekto ladil najprv bubny, potom ďalšiu hodnú chvíľu aj gitaru...ale bo hodinke kabát skutočne začal...

Všetko sa to začalo, zábava gradovala, skákali sme koľko nám stačili sily, kričali, koľko hrdlá dovolili a pili kým pečeň pracovala...

Kabát ako správna rocková kapela to poriadne roztočila, a myslím, že som nebola jediná, ktorá sa ráno zobudila zo svalovicou a neschopná  zo seba vydať čo i len jedno slovo.

Takže takto nejak asi vyzeral tohtoročný Terchovský Budzogáň...

Mám nohy bolavý už nechtěj se hnout, tou temnou vodou nechám tělo svý plout, zakončím s noblesou ze všech poslední den, kam mě vlny donesou, tam vsákne mě zem.