Jozef Blaženosť 35 let / Bardejov

Vchod do izby je zalepený páskou.

Vstupujem doň za doprovodu policajtov.

Svetlo reflektorov sa odráža od kaluže krvi mne rovno do oči.

Masaker ako ten som jakživ predtým nevidel.

Vôbec sa nenáhlim. Všade sú drahocenné dôkazy.

Blížim sa k posteli. Idem pomaly ako by ma držali povrazy.

Už vidím jej nahé telo ležiace v hodvábe.

Krásne by sa vynímalo na Monetovej maľbe.

Túžim sa dotknúť jej strieborných šupín.

Kto mohol spáchať ten ukrutný zločin?

Môj prvý prípad a hneď som sa zaľúbil.

Vychádzam z izby. Asi som sa zbláznil.