Kruhy
Odhodená cigareta
pomaly dohasínajúca
v ostrom svetle žiariaceho slnka
spaľujúceho malý kvet života
divoko útočí na schúlenú zver
v tieni rozbúraného paneláka.
Modré more a modré slnko
modrá krajina s oblakmi nádeje a pokoja
Plávam cez vlny
zdvíham sa a klesám na hrebeňoch ich spenených nálad.
Jarná lúka bez slnečných lúčov
krása zelenej trávy
a šuštiaceho lístia.
Farebný motýľ,
sladký a mŕtvy
lieta ponad vysnenú krajinu
tancuje melódiu starých stromov
bozkáva odkvitnuté púčiky zabitých kvetov
dotýka sa krehkosti uschnutého lístia
Niekto otvoril nebo
ako okno do páliaceho bieleho dňa
Bol to Boh?
Chce oživiť mŕtvu dušu?
Chce ma prekliať?
Vír je silnejší ako sila mojej vôle
šialené kruhy ma uťahujú, spútavajú
nemôžem im uniknúť
majú moje vystrašené oči
a moju plačúcu dušu
Pichajú do mňa
svojimi tupými nožmi
sťahujú do neznáma
krutého a bezfarebného
Moje oči nemôžu plakať
moje srdce zomiera
moja duša je dobitá z úderov točiacich sa kruhov
už neplačem vyhasína
moja myseľ a rozum neexistujú
zmizli v nekonečne
v tom neznáme,
ktoré mi vyráža dych bez života
a obmotáva myšlienky silným ľanom šialeného šialenstva
Iba to a zmätený strach
Chcem späť
padám nižšie
unikám životu
strácam teba
a samú seba
Kruhy sú rýchlejšie, tesnejšie
vzduch neexistuje
rozplynul sa s časom a priestorom
mamina tvár a horké slzy
pomoc z vonku, zo sveta
od ktorého som vzdialená
miliónmi bielych rokov
Zúfalo
hľadám niečo
Chcem späť
a neviem ako
ako život žiť
Hľadám teba
tvoje strapaté vlasy
chladné dlane
Kde si?
Zachráň ma
Topím sa, ale nie v modrom mori
Úlomky farebného motýľa
bez výkriku
Krídla v ohni
padajú ako popol do mojich oči
Nič
Už vôbec nič
Nemôžem ťa viac nájsť
už nemám ani dušu
pláva niekde okolo mňa
chcem ju späť
ale kruhy sú silnejšie
už majú moju ruku
a časť hlavy, bezduché telo
už to nie som ja...
Kto?
Vidím motýľa
zaniká v plači bez sĺz
je nemý, ani vzlykať nemôže
Vidím dievčatko bez tváre
s veľkými očami
červená clona
Kruhy ma rozkladajú
zdvíham neexistujúcu ruku
Chcem teba
Ale ty nie si! Už nie!
Tvoj úsmev a tvoje oči
snažím sa nájsť seba v tvojom pozornom pohľade
ale ty ma už nevidíš
Prečo?
A už nie som ani ja
neexistujem
som len kruhy
vedomie zaniklo
ako všetko
som strateno
pochovaná
Nedokázala som to bez teba...
Ľúbim ťa
(Z knihy Motýlik - S. Mozerová)