Charles Baudelaire
Galantný strelec
Keď išiel povoz lesom, kázal zastaviť pri strelnici, hovoriac, že bude veľmi príjemné vystreliť zopár guliek, aby zabil Čas. Zabíjať túto obludu, či to nie je najobyčajnejšie a najoprávnenejšie zamestnanie každého? A ponúkol galantne ruku svojej drahej, rozkošnej a hroznej žene, tej tajomnej žene, ktorej je dlžníkom za toľko radostí, za toľko bolestí a možno aj za veľkú časť svojho génia.
Niekoľko guliek dopadlo ďaleko od určeného cieľa; jedna z nich sa zaryla dokonca do povaly; a pretože sa rozkošné stvorenie bláznivo smialo, vysmievajúc s a nešikovnosti svojho manžela, tu sa k nej prudko obrátil a povedal jej: „Všimnite si túto bábku, tamto napravo, čo dvíha tak hore nos a čo má takú spupnú tváričku. Anjelik, predstavujem si, že ste to vy."
A zatvoril oči a stlačil spúšť. Bábke hneď odletela hlava.
Potom sa poklonil svojej drahej, rozkošnej, hroznej žene, svojej nevyhnuteľnej a necitnej Múze, a zdvorilo jej bozkávajúc ruku, dodal: „Ach, môj anjelik, len vám ďakujem za svoju zručnosť!"
Pes a flakón
„Môj krásny pes, môj dobrý pes, môj drahý havkáčik, poďže sem a privoňaj si ku skvelému parfumu, kúpenému v najlepšej parfumérii v meste"
A pes, vrtiac chvostom, čo je, ako viem, u tých biednych tvorov známkou zodpovedajúcou smiechu alebo úsmevu, sa priblíži a zvedavo priloží vlhký ňufák na odzátkovaný flakón; potom sa náhle zdesene odvráti a zabreše na mňa akoby s výčitkou.
„Ach, biedny pes, ak by som ti ponúkol výkaly v balíčku, bol by si si priňuchal s rozkošou a možno ich s chuťou zožral. Tak aj ty, nehodný druh môjho smutného života, pripomínaš publikum, ktorému nikdy neslobodno ponúknuť delikátne vône, čo ho poburujú, ale starostlivo vybrané odpadky."