Galantný strelec
Keď išiel povoz lesom, kázal zastaviť pri strelnici, hovoriac, že bude veľmi príjemné vystreliť zopár guliek, aby zabil Čas. Zabíjať túto obludu, či to nie je najobyčajnejšie a najoprávnenejšie zamestnanie každého? A ponúkol galantne
ruku svojej drahej, rozkošnej a hroznej žene, tej tajomnej žene, ktorej je dlžníkom za toľko radostí, za toľko bolestí a možno aj za veľkú časť svojho génia.
Niekoľko guliek dopadlo ďaleko od určeného cieľa; jedna z nich sa zaryla dokonca do povaly; a pretože sa rozkošné stvorenie bláznivo smialo, vysmievajúc s a nešikovnosti svojho manžela, tu sa k nej prudko obrátil a povedal
jej: „Všimnite si túto bábku, tamto napravo, čo dvíha tak hore nos a čo má takú spupnú tváričku. Anjelik, predstavujem si, že ste to vy."
A zatvoril oči a stlačil spúšť. Bábke hneď odletela hlava.
Potom sa poklonil svojej drahej, rozkošnej, hroznej žene, svojej nevyhnuteľnej a necitnej Múze, a zdvorilo jej bozkávajúc ruku, dodal: „Ach, môj anjelik, len vám ďakujem za svoju zručnosť!"
Pes a flakón
„Môj krásny pes, môj dobrý pes, môj drahý havkáčik, poďže sem a privoňaj si ku skvelému parfumu, kúpenému v najlepšej parfumérii v meste"
A pes, vrtiac chvostom, čo je, ako viem, u tých biednych tvorov známkou zodpovedajúcou smiechu alebo úsmevu, sa priblíži a zvedavo priloží vlhký ňufák na odzátkovaný flakón; potom sa náhle zdesene odvráti a zabreše na mňa akoby
s výčitkou.
„Ach, biedny pes, ak by som ti ponúkol výkaly v balíčku, bol by si si priňuchal s rozkošou a možno ich s chuťou zožral. Tak aj ty, nehodný druh môjho smutného života, pripomínaš publikum, ktorému nikdy neslobodno ponúknuť delikátne
vône, čo ho poburujú, ale starostlivo vybrané odpadky."