najkrajší maliar
Navždy vsadené obrázky,
stekajú mi po oknách duše,
stekajú navždy, asi sa vsiakli.
Zabila som to mucholapkou oka,
rozpučila farbu vyšlú z tvojho štetca,
bohatého a slobodného,
poháňaného srdcom.
Si preč.
Navždy vsadené obrázky,
stekajú mi po oknách duše,
stekajú navždy, asi sa vsiakli.
Zabila som to mucholapkou oka,
rozpučila farbu vyšlú z tvojho štetca,
bohatého a slobodného,
poháňaného srdcom.
Si preč.
Nič len myš.
Hlodá, hlodá a nevie písať,
nevzdelaná a hladná.
Plný žalúdok myšlienok nestrávených,
vyvrátených má,
plné nozdry klamnej vône,
nabrúsené oči a svalnaté uši.
Je úplne naopak,
mala by sa odmlčať.
Posledný chĺpok mi vzbĺkol,
keď si na ňom zahral slákom,
črevo mám v uchu,
oko v bruchu,
hlavu chcem strčiť pod pazuchu,
hľadám čiernu dieru,
všetky čierne veci sveta,
pyramídu zabudnutia,
vládcu všetkých vekov,
znalca najkrutejších liekov.
Vypusti ma! Hryziem ti do ruky, nevidíš?!
Odpusti mi všetky lásky,
zrovnaj v hrobe moje vrásky,
už tu nie som a neverím si.
Bojovať budem na život a na smrť
Chcem ťa!