Peter Baďura: Zrkadlo Apatie
Túto báseň / text venujem slovenskému národu, predovšetkým jeho mladým generáciam. Verím, že úprimné nastavenie zrkadla je najúčinnejší spôsob, ako človeka prinútiť zamyslieť sa nad sebou. Zamyslieť sa nad tým, ako nás ovlyvňuje a mení konzumná spoločnosť. Sme naozaj takými, akými sme chceli byť počas spievania piesne "Sľúbili sme si lásku" na novembrových námestiach? Sme suverenejší, keď naše mladé generácie nepoznajú dejateľov a históriu národa, ale poznajú "šášu" Ronalda McDonalda? Sme demokratickejší, keď čoraz viac občanom je politika a naša budúcnosť "u riti" a politici si potom môžu dovoľovať, aby im bol u riti občan? Sme slobodnejší, keď sa bojíme otvorene povedať svoj názor aj roky po páde totality? Sme... SME vôbec ešte? Milý "väčšinový" prislušník slovenského národa, obávam sa, že...
...si falošný ako poprsie
tridsať ročnej topmodelky
rozum sa ti obmedzuje na sledovanie telky
Miluješ klebety zo života
pochybnej „celebrity“
média a fet sú tvoj únik z reality
Po ktorom tak túžiš
nechceš vnímať problémy
si apatický ku všetkému
si do seba zavretý
Si lenivý sťa voš
používať vlastnú myseľ
lebo vieš že na odpor
postaviť by si sa musel
A k tomu treba odvahu
prekonať svoj vlastný strach
čo ti na to povie okolie,
šéf či kamarát
Pre svoj „vzorný“ imidž
zahodíš vlastnú hrdosť
názory aj ideály
ľudskú dôstojnosť
Radšej budeš mlčať
a necháš si kopať do zadku
a v krčme potom šomrať
ako tu nič nie je v poriadku
A ako by všetko vraj malo
vyzerať inak
ale spraviť niečo preto?
„Zabudni synak!“
Slobodný, moderný, nedajbože sám sebou?
HAHÁ
Si len produkt systému, ďalšou neškodnou bábkou
Otrokom,
ktorý sa smeje vlastným okovám
Primitívom,
ktorý dušu vlasti vymenil za gýče
vďaka takým ako TY
kráča Slovensko do p.če
Dexter, VZDOR!2008