Robo Bošeľa Muž, 31 let / B.Bystrica

La Panique ROZHOVOR

V názve majú PANIKU, ale ich príbeh sa začal značne flegmaticky ... Kedysi dávno sa v ZUŠke skrížili cesty dvoch po hudbe bažiacich chlapcov – Jakuba Mudráka (basa) a Maťa Doláka (gitara). Vďaka iniciatíve druhého z nich po niekoľkých rokoch spolu s Davidom Javorským (spev) sformovali "slávne trio", ktoré sa po pár mesiacoch rozrástlo o Robka Bošeľu (bicie). Príchodom Lukáša Homolu (klávesy) nadobudla kapela súčastnú zostavu. Nielen hudbou, ale aj intenzívne umeleckým vzhľadom nás bavili už na niekoľkých podujatiach a samozrejme si nenechali ujsť príležitosť zaujať vás aj slovom.  

1. Charakterizuje názov vašej kapely aj vašu povahu? Bývate v panike?

R:  Názov našej kapely nemá so mnou nič spoločné. Ja som ten názov ani nevymýšľal, iba som sa podieľal na hlasovaní či áno alebo nie.

K: Teda vymysleli sme to ja, Dávid a Maťo, tak nejak... A celkovo s nami to súvisí tak, že možno pri prvých koncertoch to mohlo s tým súvisieť, ale už sa to stotožňuje iba s menom kapely.

M: Áno... a tento názov súvisí so mnou, s mojím úžasným rytmom a mojou hrou

2. Kladiete viac dôraz na to, čo si žiada publikum alebo jednoducho hráte, čo vás baví?

R: Povedal by som, že aj, aj. Samozrejme nás ako kapelu zaujíma názor publika, ale hráme hlavne to, čo nás baví. Kapela je hlavne o kompromisoch, tak proste musíme kompromitovať a vznikol z toho taký štýl, aký hráme a ja som s ním spokojný.

K: Ja by som povedal, že určite chceme hrať pre ľudí, ale robíme to, čo nás baví a hráme tú hudbu, čo tvoríme my, čiže asi to musí byť to, čo chceme.

M: Áno, súhlasím s Robom... keď tvoríme, tak robíme to , čo cítime a myslím, že robíme to tak, aby sa to páčilo aj poslucháčom...

L: Hráme vlastne to, čo nás baví a ukazujeme divákom nový štýl hudby, ktorý sa nie každému páči a uvidíme, čo ďalej...

3. Ako by ste zhodnotili možnosti začínajúcich hudobníkov? Majú mladé kapely dostatok priestoru a možností prejaviť sa?

R: Môj skromný názor je taký, že pre bystrické kapely alebo aj slovenské nie je také ľahké chytiť sa do profesionálnej dráhy, ale myslím si, že čo sa týka tých úvodných koncertov, tak v Bystrici je to ok- nejaké tie Open mic-i v Irish-i a 77-mička je tiež celkom prajná na koncerty, máme tu a festivaly, ktoré sa dajú využiť.

K: Podľa mňa sa to tu dosť rozbieha a v budúcnosti by to mohlo byť dobré, ale hlavne treba pracovať na sebe a tie možnosti potom prídu.

M: Súhlasím s Kubom. Ja si myslím, že príležitosti sú a keď sa bude niekto snažiť byť najlepší, bude mať aj tie príležitosti.

L: Ja si myslím, že začínajúca kapela sme vlastne aj my a príležitosť prejaviť sa máme celkom fajn, optimálnu.

4. Je niekto dominantným členom kapely alebo sa na tvorbe hudby a textov podieľate spoločne?

K: Myslím si, že každý v našej kapele je dosť dominantný, ale hlavne by sme sa chceli všetci poďakovať Maťovi, ktorý skladá väčšinu textov a hudby a je to, z môjho skromného pohľadu, kvalitná práca. Ale všetci sme dominantní a sme dobrí kamaráti a keby sa jeden odpojil, tak je to celé o niečom úplne inom.

M: Každý má na našej hudbe podiel, každý tam dá niečo zo svojho a nie je to o tom, že by bol niekto dominantný.

L: Maťo má pravdu, že nikto z nás nie je až tak dominantný a dominantné sú naše nervy na skúškach...

R: My sme rovnocenná kapela, nikto nie je dominantný, ale máme veľkú výpomoc od môjho brata, Reného, on nám dosť pomáha s nahrávaním, aj s formou pesničiek...

5. Akú dôležitosť prikladáte kapele? Je pre vás prioritou aj do budúcnosti alebo je to len momentálna záležitosť?

R: Áno, som rád, že mám kapelu, lebo je to lepšie ako hrať sám, viac ma to baví. Prikladám jej veľkú dôležitosť, lebo je to niečo čo ma baví, chcem sa tým živiť.

K: Je to vždy lepšie ako hrať sám pre seba a priorita je to pre mňa celkom veľká, neberiem to ako niečo, čo bude trvať celý život, ale mohlo by a ak nie, tak je to možno nejaký štartujúci bod, ale chcem aby to bolo také na dlhšie...

M: Pre mňa je naša kapela dosť dôležitá a som strašne rád, že môžem práve s týmito ľuďmi  hrať, ktorí sú mi aj veľmi dobrí kamaráti a je to pre mňa záľuba, robím to rád, baví ma to s nimi...

L: Ja by som povedal len stručne, že do budúcnosti by to mohlo byť čo najdlhšie, aj keď to do konca života určite nebude. Dúfam, že budeme zabávať ľudí tým, čo hráme.   

6. Mávate zo seba ponorkovú chorobu? Nejaké konflikty, bitky, hádky,...?

M: Ja sa hádam s naším spevákom, lebo máme občas rozdielne názory a myslím, že tieto naše „možno hádky“ vedú k tomu, aby to vyzeralo čo najlepšie a snažíme sa hlavne, aby to znelo nejak dobre a tie hádky sú už druhá vec, ktorú asi musíme preskákať. Bitky... my sa bijeme, ale nie dnu, väčšinou chodíme vonka, keď sa chceme biť.

L: No ja si mysím, že u nás nie sú nejaké veľké hádky a keď sú, tak sú to len malé drobnosti, ktoré sa dajú rýchlo vyriešiť. Ja sa väčšinou nehádam, ja väčšinou kričím po tých, ktorí sa hádajú.

K: Podľa mňa tých hádok neni až tak veľa, ale občas je ich dosť a myslím si, že nás to iba hecuje, chceme tými hádkami urobiť niečo iné, niečo lepšie a prakticky sa dohodnúť. Niekedy to nejde normálnou cestou, takže sa pohádame, ale máme sa radi.

R: Hádky sú, boli aj budú, ale všetky tie hádky sú kvôli tým kompromisom kapelným- každý máme svoj štýl... ale inak, my sme strašne veselá kapela, u nás na skúškach je strašná sranda a my sa viac nasmejeme ako sa pohádame.

7. Čo by ste povedali o vašej hudbe tým čitateľom, ktorí ešte nemali tú česť počuť ju?

L: Ja myslím, že naša hudba nie je až tak nevypočuteľná, každý by si ju vypočul, aj keby sa mu veľmi nepáčila, ale myslím, že sa dá zniesť. A pre niektorých ľudí to bude možno posun dopredu...

M: Áno, naša hudba sa určite každému nemôže páčiť, ale tak robíme to pre tých ľudí, ktorých to môže zaujať.

K: Ja si myslím, že každý si nájde to svoje. Otázka bola, že čo im môžme o tom povedať- tak to, že nech prídu na koncert a nech to uvidia, ak sa im to bude páčiť, tak budeme radi, ak nie, tak to nemusia počúvať.

R: Ja som vždycky chcel hrať punk-rock, ale ako sme sa dali na ten popový štýl, tak ja som s tým strašne spokojný, som rád, že sme možno prišli s niečim novým, no skôr trošku odlišným. V tejto dobe je asi už nemožné prísť s niečim novým tak neviem, treba nás prísť pozreť a spraviť si vlastný názor.

8. Vaše koncerty...?

K: Tak koncerty, tie boli „v panike“, ako som tu už povedal, prvý bol taký celkom neúspešný v ZUŠke a potom Open Mic v Irish-i, to bolo tiež niečo podobné. A potom taký, čo nás povzbudil bol v 77, takže prakticky sa to stupňovalo k lepšiemu a teraz sme už hrali ďalší krát v 77, čo bol asi jeden z najlepších, potom sme hrali na Soaré, skautskom festivale, to bolo tiež v pohode. Potom sme hrali ešte raz v Irish-i na Open Mic-u, čo sme tak trošku zopakovali z toho prvého razu... a do budúcnosti ideme hrať v 77 zase, s Bardejovskou kapelou Liquid Error a takisto aj na Ynom Piatku a budeme mať ako keby menšie „turné“, keď budeme hrať 3 dni za sebou- čiže Ýni Piatok, potom budeme hrať na Pohorelej na Svätojánskej noci plnej hudby, tam sa veľmi tešíme. To bude v sobotu a v nedeľu hráme v tej 77. Ešte ideme hrať na GJGT na Majálese, čo je taká menšia akcia, takisto s inými kapelami ako Plastic Swans, Rozkrok a BBS. Asi 29. mája, ešte to neni isté, nájdete to na stránke. 

9. Čo sa týka ružovej ...

L: Ružová je veľmi pekná farba. Mám ružové veci a nosím ich lebo je to pre mňa taká extravagantná farba, keďže som chalan. Práve teraz ju však nosím veľmi málo, pretože sa veľmi vyskytuje pri štýle EMO, ktorý je pre mňa dosť taký ... detský, ktorý vznikol podľa mňa z nevedomosti. Teraz ju nosím menej a keď nosím, tak len tak ako nenosia EMO.

M: K ružovej mám hovoriť? No tak mojím vzorom je hlavne Matthew Bellamy – to je spevák aj gitarista z Muse ... a to je všetko k mojím vzorom a ružovej. Bratranec z tretieho kolena má ružovú košeľu, pozdravujem.

K: Ružová je ako každá iná farba. Nemám k nej nejaký veľký vzťah, ale keď sa pekne skombinuje tak môže byť dobrá. Je to farba a beriem ju ako farbu.

R: Ružové nemám nič. Ale keď budem mať veľa prachov tak si kúpim staroružové bicie, to budú koncertné. A to si píšte to bude štýl.

10. A čo váš spevák David?

L: Keďže David sa tu momentálne nenachádza tak by som povedal pár slov k nemu. Je to vynikajúci spevák, podľa môjho názoru má perfektnú farbu hlasu a je to vynikajúci človek a kamarát.

R: No ja poviem k Davidovi toľko, že ja som ho poznal už trošku dávnejšie a mal som vtedy o ňom dosť zlú mienku, ale nepoznal som ho dobre. Teraz ako s ním hrám, tak som zistil, že je to v pohode chlapec a že je s ním sranda.

K: Ja súhlasím s Lukášovými slovami a dodám toľko, že je mi to najbližší človek z kapely, s ktorým si najviac rozumiem. Ale takisto aj s ostatnými.

M: Jáj k Davidovi. Tak môj vzor je Matthew Bellamy z Muse a to je všetko.