DuItTuMi Bony
vystrihujem si ťa z mojej hlavy a snažím sa to nepokaziť, aby som ti nepristrihla tie krídla či uši až prlíš moc....musím to robiť nenápadne a jemne, lebo si tak nepraktický jak pauzákový papier a moja hlava je plná samých kopirákov, pijakov, farebných a tvrdých A4riek....dokrčené, ofľusané, zrecyklované...
boha...moje myšlienky sa zas zhmotnili, ako vždy ked to tak cítim, ako vždy ked viem, že to bude to pravé, to pravé čo ma práve dobre naserie a čo ma akože niekam posunie...och posmrtný život však existuješ v svojej nekonečnej elipse tvaru vajíčka?! vajíčka...
siahla som si asi príliš vysoko.....a tak skoro, tak skoro.....preskočila som zopár dôležitých čekpointov a aj napriek všekému a zároveň žiadnemu úsiliu nevidím cieľ, nevidím ani cestu...čo vidím?....čo...vidím...oslepla som, zmáčala si oči v tvojom bezočivom tele, okradol si ma o zrak, ja som ti na oplátku odkúsla z brucha, a že mi chutilo dozbláznenia mi chutí stále....vzadu v mozgovej kôre ma šteklí ani sa nechce dostať vpred...nikam sa posunúť...v úzadí, pozadí...eh......koho to baví do piče.......a čo som ti ja?