stáli sme akom opršaní strašiaci v maku po skupinkách pred kostolom.Zádušná omša sa može veselo začať.
Nejak sme sa dotlačili dovnútra. Prvé z čoho mi išlo rozum zastaviť bolo nespočetné množstvo potuchlinou napáchnutých polonahluchlých babičiek so šatkami na hlavách spokojne si hoviacich v laviciach ako kvočky. Myslím že zabrali asi tri-štvrtiny týchto lavičiek už i v tak malom a velmi presvetlenom kostole, s ešte doznievajúcou mierne ligotavo gýčovitou výzdobou a opadaným živým stromčekom.
Stáli sme niekde pod schodami nad hlavami nám vyhrával organista a milene spievali dákí farníci.Navokol bolo množstvo ludí. Pri mne stála staršia teta. Stále som mala pocit, že mi vynadá. Neviem prečo. Nedokázala som sa pozerať smerom k oltáru a ,,farárovi,, a to ešte nevravím o tom že sa ho dokonca nedalo ani počúvať-k počudovaniu..Stále som bola fascinovaná všetkými ludmi navokol, stále som ho hladala a aj ked viem že nie je mozne aby tam bol, vedela som že aj on nás hladá a má nás tam-pokope-pod jednou-(jeblou(-strechou. Videla som všetkých, tváre všetkých, také bezmocné a také obnažené..Najlepší kamaráti, kamarátky, známi, neznámi.
Ony boli ako meravé..Ona sa celý čas pozerala do zeme a hrýzla si ruku - alebo si ju len tak žmolila, neviem - ale vyzeralo to ako desivá beznádej. A Oona sa s nejakou u nej dovtedy nepoznanou nevraživosťou, zlosťou a neuveritelným smútkom dívala vpred a oči jej zalievali horúce a pichlavé slzy akoby si tie ani nezaslúžili výjsť z toho oka von.
Predomnou stáli dve moje spolužiačky-obe dedinárky-obe dokonale ovládajúce tieto cirkevné rituály-teda tento trápny obrad menom ,,verejná omša,, znali spamati. Vedeli kedy sa prežehnať, kedy si klakať, kedy podávať ruky, kedy sa tvárit smutne a vážne.-proto poslušne vodu pili.
Mne sa nechcelo ani pohnúť. Spočiatku som bola prekvapená, udivená, neskor sa to stupnovalo od zaskočenej po neskonale užasnutú a fakt nasratú. Tá omša bola VEREJNÁ!!!nemala nič spoločné s osobou ktorej bola venovaná ktorej sa tam tam ovcovito sto babiek a pár dedinárov klaňalo a bola maximálne trápna ešte i tým že pán ,,farár,, velectený bol zrejme polsko-madarskeho povodu-jeho prízvuk ma dokonca miestami donútil sa uškrnúť do ruky a zamyslieť sa nad tým či sa mi to nesníva a ked začal spievať to bola už potom tragédia...až po tom..!..Nič horšie a ponižujúcejšie som vživote nezažila-ten ,,velebený,, bol proto idiot na entú...