Rozprávala som sa s jedným velice zvláštnym býkom, tušila som, že to asi nebude úplne obyčajný človek. No hej, astro logicky na to idem. Najprv mi bol relatívne nesympatický, myslela som si že je Čech - vypadá tak, mal také vodnato modré oči, načervenalé
tváre a bledé vlasy...nedbanlivo pohodené pri ušiach Potom sme na Šumiaci v miestnom obecnom dome pretancovali s Herym skoro celú noc. Rony tancovala s Paľom, ale väčšinu času vonku fajčili alebo len tak poletovali. Aďka si užívala chvíle s jej Paľom,
Samka tam všeci poznali, takže tam obiehal ako družica s večne plným pohárikom v ruke - "ty si ten Hríbik čo, doľe od Ťelgártu?" Hery bol ako strašne mäkučký, pomalý ale milý medvedík - v minulom živote musel byť Koala. Na rozdiel ale od Samca Samka
tancoval rytmickejšie, asi preto, že je hudobník, čož sa o pár dní neskôr ale aj podpísalo na mojom chabom zdraví - zápaľ priedušiek..:)..hold neni čardáš ako čardáš a už vôbec nie dakde pri Tatrách.. No ale späť k Maťovi, ten akoby Čech (inak som nebola
daleko od pravdy lebo má české příjmení či jak), ktorý sa vlastne aj tak volá Marián. Ráno sme si všeci posadali na ihrisko do kruhu a vychutnávali si doobedie pod Kráľovou hoľou s becherovkou, pivom, kávou čajom a všetkým možným. Maťovi sa začali pomerne
rýchlo prirátavať body za trefný humor a záujem o našu partiu, štýl užívania si chvíľ a tanca. Pravdepodobne (s pravdepodobnosťou overenou tradíciou odkedy poznám Rony s úspešnosťou cca 98 zo 100) sa mu zapáčila Rony. Mal strašne ošuntelú šiltovku, ale
dokázal si ju nasadiť tak štýlovo, že na predvádzacom móle v Miláne by z toho urobili hit sezóny. Plánuje si pod Tatrami, kde ostatne aj žije, založiť malú farmu - kravy, kozy a kadečo. Cestou z Červenej skaly do Popradu sme si kreslili príbehy na orosené
dvere v strede autobusu keďže nikde inde sa nedalo sedieť. Ocenil môj talent a ja jeho fantáziu. Usúdili sme, že už asi vieme o sebe celkom dosť. Dokonca ako jeden z mála mužských býkov mi prezradil svoju túžbu tancovať. Ja si myslím, že tanec a písanie
je asi to jediné čo nás dokáže udržať v nedotknutešnej rovnováhe. Bola som fakt rada, že sme si tak podobní. Na konci som mu povedela svoj mail, lebo odmieta facebook, a aj napriek tomu, že sa tváril, že si ho zapísal, tak si ho nezapísal, ale aj tak si
ho zapamätal a vymenili sme si pár v podstate suchých mailov na konci ktorých bolo ZDAR...:))))))....život je sranda