tatafilka 123 let / Tekolamy

No, vidím, že môj blog navštevuje pomerne dosť ľudí, resp. je možné že okrem mňa ho navštevuje ešte niekto kto ho navštevuje viac krát za deň, čo by nedávalo veľký zmysel keďže sa tu napr. nedá písať online a nedávam blogy 4krát za deň čo by bol možno dôvod na takú častú návštavu, takže zdravím tajných ľudí, z ktorých viem zhruba tipnúť kto to sem asi chodí aspoň cca 4 konkrétne osoby..Ahojte..je fajn, že teraz viete o mojich pocitoch a tak..

Dnes ma napadlo, že tento rok je pre mňa znamením totálnych podrazov, podpásoviek a fakt nečakaných a nepochopiteľných zvratov...strašne sa mi nepáči tento rok môjho života....odvtedy čo som opustila Košice je všetko hrozne drsné...Už sa ani nebudem vracať k témam ako útek z domu, alebo emotívna rozlúčka s "čerstvo" umrelým človekom s veľkým srdcom....vravím si....čo môže byť pre ženu horšie, ako keď sa s ňou niekto rozíde resp. nerozíde ale odmietne ju po dlhom naťahovaní sa nepomenovateľného vzťahu slovami: "neviem si predstaviť mať s tebou deti"... zhruba 1000krát si vynásobte pocit kedy vám naposledy povedali, že máte malého vtáka a bude to rovnaké..Ale ako vždy, človek si má dať v týchto prípadoch zrkadlo pred xicht a pomysleiť si, že ten človek sám so sebou tie deti nechce mať a ja v tom hrám len úlohu toho zrkadla....zvlášte, že ja furt musím hrať tie najnechutnejšie zrkadeľné úlohy.....neviem, na čo ma tým osud pripravuje ale nešípim z toho nič pozitívne...alebo, že sa so mnou zo dňa na deň niekto prestan baviť....ani neviem kedy sa ma naposledy niekto v práci spýtal ako sa mám, aký som mala víkend a čo plánujem další víkend....ja sa to pýtam stále a odpovede sú často skoro ako pýtať sa 13ročnej tínedžerky čo je teraz v móde....o hovne....ešte že má človek priateľov.....tých skutočných...že nemusí byť odkázaný na to množstvo debilov v jeho okolí....roznášam úsmev dostávam hovno....roznesiem hovno dostanem úsmev? skúsim....na strednej(ako ostatne v každom kolektíve kam sa dostanem a ako vždy nezapadnem a zapadnem len medzi individuá)som sa raz pokúsila ísť na to logicky, kým som chcela byť s každým za dobre všeci ma ignorovali a ked som konečne niekomu vypičovala tak ma začali rešpektovať takým tým nechutne podliezavým spôsobom...ale trvalo to asi nanosekundu...potom som sa vrátila do svojho sveta večných vydedencov, ktorí na prvý pohľad vypadajú úplne všedne a normálne ale ked otvoria ústa ohrozujú svojimi slovami veľmi veľa zaužívaných ľudských hodnôt a praktík.

Dneska ma všetci v práci upodozrievali z toho, že som sa "nahodila" do sukne z dôvodu, že chcem zbaliť našich nových kolegov. Dokonca ma jedna pani zastavila a otvorene sa ma pýtala na koho si týmto lookom robím dnes zálusk?

...no...

nikomu nenapadlo, že je to moja terapia ako sa dostať z depresie...

je to sranda...

ešte som aj naschcal zmeškala ráno bus aby som nabúrala ranný stereotyp a navliekla som sa do slušáckeho oblečka, ktoré do detailov ladilo...

malé biele bodky na sivej šatke s malými bielymi bodkami na olemovaní čiernej sukne..

dokonalé.

možno začínam trochu chápať ženy...ale to čo mi spôsobili te topánky bol čistý sadomasochizmus.

ked budem v budúcom živote slon, chcem vedieť kresliť.

ked budem v budúcom živote ryža, chcem vedieť spievať; ked budem šatka s motívom ruže, chcem túžiť a ked budem nanočastica v niekoho žile, chcem preplávať oceán.

čím viac ma niekto nechápe, tým viac chcem chrápať.

čím viac mám energie nazvyš tým viac mi príde všetko okolo také smiešne, hráme sa že chodíme do práce, že musíme, že tam robíme dôležité rozhodnutia, že na nás visí svet, že na kávu sa dá ísť len dva razy za deň a že baby v mojom veku už ani tie sa so mnou nemajú o čom baviť, najradšej chodím za údržbármi, starými chlapmi....majú v hlave poriadok ako v regáloch s náradím...konečne..aspoň niekto...bože...koporácie-aké ste SILLY..:))))))))) áááááá