Ani neviem kde začať.....
a vlastne ani neviem kedy to skončí...
je to extrémne na hovno pocit, ked vieš, že si chameleón..
snaha..to je taká pičovina fakt..
a napíklad necítiť sa ako svoje vlastné pohlavie je tiež strašne sklučujúce...
odsudzovať trápne ženské reči, nádeje a sny..odsudzujem asi iba samú seba..
každým slovom si len kladieme zrkadlo pred xicht a smejeme sa jak sme im to natreli..
haha...strašne trápne
extrémne ma ničí tvoja prítomnosť, ale neexistuje okrem substitúcie teba samotného niekým iným na toto asi žiaden iný recept, lebo dobre vieš, že ked budem už úplne na dne tak podlahnem-podlaha!..podlahnem ti, aj ked sa teraz tvárim strašne silno,
drsne a neprístupne...vnútorne sa v podstate úplne rozpadávam na tisíc daších malých chameleónov.....
ale už mi aspoň nevoniaš, už som si aj chvíľu myslela že si debil...
a nie...fakt verím tomu, že sa ľudia nemenia...vzťahy sa menia...ľudia nie...a ani ja nechcem nikoho meniť..načo toľká snaha a námaha? úplne samovražedná ženská vlastnosť....blä
Ešte raz si sadnúť vedľa platonickej "lásky" do autobusu a nechať sa zviesť až na kraj našich spoločných myšlienok, a tam nechať vystúpiť toho čo mi stále nenápadne dýcha za uchom...