Fast-foodová kríza
Predstavte si, aký boom muselo znamenať vynájdenie písma. Tie malé sympatické obrázky si zamilovalo ľudstvo na celom svete. A čo tak kolobežky? Lietajúce taniere, mp3 prehrávače alebo skateboardy? Každý z týchto výdobytkov si ľudia obľúbili a dennodenne im spríjemňujú voľný čas. Čo sa ale stane, ak si ľudia obľúbia niečo, čo ich postupne nenápadne ničí?
Posledné storočie ľudí zachvátila fast-foodová mánia. Poviete si, načo sa namáhať s prípravou kvalitného jedla, ak sa dá lacno a rýchlo kúpiť občerstvenie v ktorejkoľvek fast-foodovej predajni? Iste, prečo nie? Veď tých pár rokov, čo sa vám odráta zo života vás nezabije! (Haha, veď zatiaľ nie...)
Denne sa predávajú stovky miliónov takýchto výrobkov, dokonale a bleskovo vysmažených na prepálenom oleji, ak sa vôbec tá neidentifikovateľná tekutina, ktorá mení postupom času skupenstvo na pevné a spokojne začína žiť vlastným životom, dá nazvať olejom.
Medzi najznámejšie pochúťky z tejto sorty patria aj tzv. hamburgery. Poznáte ich - sú malé aj veľké, s okrúhlymi bruškami, naplnené ktovieakým nevinne vyzerajúcim svinstvom. Na prvý pohľad vyzerajú celkom neškodne.
Ale zdanie často klame. Vôbec sa vám nezdá čudné, že sa miliardy hamburgerov nechávajú skonzumovať nenásytnými masami a vôbec pri tom nereptajú?
Podľa mňa len čakajú na svoj čas...
Súmrak sa nenápadne vlieval do tichej ulice. Okrem jedného mladého muža vracajúceho sa z večernej prechádzky, v nej nebolo ani živej duše. Mladík dojedal hamburger. Kupoval si ich takmer pravidelne, keď sa vracal z práce alebo kedykoľvek, keď zablúdil do predajne s rýchlym občerstvením. Nikdy by nepovedal, že tento bude jeho posledný.
Keď dojedol, servítkou si utrel ústa a kráčal ďalej. Zrazu sa prudko zastavil a chytil sa za brucho. V smrtiacich kŕčoch spadol na zem a vzápätí bolo po ňom.
Našli ho o dva dni neskôr. Nikto, ani lekári nevedeli určiť príčinu jeho smrti. Keďže neboli žiadni svedkovia, bolo to o to ťažšie.
Na istú dobu sa o tento prípad začala zaujímať aj tlač, a takisto miestna televízia, a keď dobre zaplatila, lekári sa na tisíckach televíznych obrazoviek vyjadrili znepokojivým postrehom, že žalúdok mŕtveho vyzeral, akoby ho niečo prederavilo alebo dokonca rozhrýzlo. Zvnútra.
Žiaľ, to bolo asi jediné, čo sa o tomto záhadnom úmrtí dalo povedať a po pár týždňoch sa oň prestali zaujímať aj médiá.
Nasledovala však séria ešte bizarnejších úmrtí. Tak napríklad skupina teenagerov v parku. Keď dojedli hamburgery, jeden po druhom spadli na zem a malú chvíľu sa zvíjali v kŕčoch. Potom sa stalo niečo, čo skutočne len ťažko vysvetliť bežnými poznatkami. Ich telá začali akoby miznúť. Zvnútra.
Začali sa scvrkávať akoby samy do seba, až celkom zmizli. Videla ich stará žena, ktorá zavolala políciu, no tá nenašla nič okrem jednej kabelky a páru špinavých tenisiek.
Toto isté sa stalo približne v rovnakom čase asi dvadsiatim ďalším ľuďom v USA s bydliskom asi päťsto kilometrov od seba. Netrvalo dlho a niečo podobné zachvátilo aj Európu, zopár ázijských metropol a Austráliu. Domorodci v Laose začali budovať kamenné svätyne pre boha skazy, lebo prapodivné úmrtia príslušníkov ich kmeňa pripisovali jeho hnevu.
Len veľmi málo chýbalo, aby vypuklo globálne šialenstvo. Ľudia však nemohli robiť nič, pretože ani zďaleka nepoznali príčinu. A už vôbec im nenapadlo podozrievať hamburgery.
Posledné štúdie dokonca potvrdili, že tržby fast-foodových predajní stúpli. Stopy prepáleného oleja v potravinách pôsobia ako antidepresívum. Veľmi diskrétne smrteľné antidepresívum...
Polícia mala smolu v tom, že na vyšetrovanie nemohla poslať dostatočne veľa svojich členov, lebo ich počet sa akosi záhadne znižoval.
A nielen policajtov, aby sme boli spravodlivý vo vyjadrovaní, ale skrátka celej populácie. Pomaly ale isto. Samozrejme, väčší počet voľných pracovných pozícií pomohol problému s nezamestnanosťou, ale bolo to príliš malé odškodné. A umierali aj nezamestnaní, keď už musíme byť krutí až do dôsledkov.
Podľa štatistík každý človek v Európe a v Spojených štátoch dostal aspoň trikrát e-mail, ktorý obsahoval pokyny k záchrane pred prekliatíma poznámkou: „Pošli túto správu všetkým ľuďom, kotrých poznáš, ak to neurobíš do dvoch hodín, buď si istý, že smrteľná kliatba postihne aj teba.“ Ešte vtipnejšie bolo, keď ktosi tento dokument vyvesil na stenu jednej predajne s rýchlym občerstvením.
Nasledoval krach viacerých významných bánk. Ľudia si totiž húfne vyberali peniaze z účtov, pretože ich chceli mať pri sebe, keby nastal koniec sveta.
Kurzi prvej pomoci boli plne obsadené na dva mesiace dopredu. Nemocničné lôžka boli kompletne obsadené a stali sa hlavným tovarom na trhu nehnuteľností. Mafiánske rodiny vlastnili dokonca tri až štyri nemocnočné lôžka, čo bola cena štvorizbového bytu v historickom centre veľkomesta...
Táto sladká nevedomosť však netrvala až tak dlho. Ľudia majú schopnosť prísť na kĺb všetkému, do čoho sa pustia a ani tento prípad nebol výnimkou.
Istá organizácia špecializujúca sa na práva zvierat a potraviny negatívne vplývajúce na zdravie ľudí začala verejne upozorňovať na hroziace nebezpečenstvo v podobe rýchleho občerstvenia. Pridali sa aj mnohé iné organizácie prezentujúce svoju prácu v podobnom duchu aj početní nezávislí aktivisti. Dokonca aj hlavy viacerých štátov mali celkom pozitívne názory. Študenti organizovali demonštrácie proti fast-foodom.
Keď ich na istej tlačovej konferencii podporil aj Dalajláma, bolo už všetko jasné.
Ľudia si konečne uvedomili, čo za votrelca rozožiera spoločnosť zvnútra (a je to myslené úplne doslova), spôsobuje masové úmrtia a celkom bez výčitiek prijíma ľudskú náklonnosť ako úplnú samozrejmosť. Keby niekto ľuďom povedal, že za tým všetkým stojí (vzhľadom na presnosť opisu: rozlieva sa) prepálená tekutina, ktorá sa tituluje menom olej a šéfuje všetkým hamburgerom a v neposlednom rade aj hranolčekom, uverilo by mu ani nie pol percenta svetovej populácie. A boli by to deti pod päť rokov.
Istý čas ešte trvalo, kým si ľudia uvedomili, čo im hrozí. A o pár mesiacov...
O pár mesiacov sa zatvorila takmer každá predajňa s rýchlym občerstvením. Ostatné presedlali na iný typ potravín. Ľudia si zvykli venovať trochu viac času výberu a príprave jedla. Slová ako či hranolčeky sa zaradili medzi vulgarizmy. Pojem „rýchle občerstvenie“ znamená čosi ako holokaust. Názov hamburger evokuje v ľuďoch pocity ako napríklad Hitlerovo meno v ľuďoch štyridsiatych rokov minulého storočia. Deväťdesiattri percent celosvetovej populácie vyznáva vegetariánsky spôsob života.
Dnes nájdete v každej učebnici dejepisu stránku s nadpisom:
Fast-foodová kríza, 2021-2023