thomasss 30 let / Trnava

ZÓNA A - Krátky rozhovor realizovaný pre Worst.č.2

krátky pohľad smerom na východ, aby sme vám predstavili slovenskú skupinu Zóna A. Aby sme si propomenuli ich prvý koncert vo Francúzsku v čase Brutónskeho festivalu v marci 96 so SPECIAL DUTIES, RED FLAG 77, MASS a inými regionálnymi účastníkmi, rozhodli sme sa nadviazať s nimi kontakt, aby sme vám ich predstavili a spoznali ich mienku o východoeurópskej scéne a ich dojem z Francuzska. Zóna A sa vytvorila v apríli 1984 na Slovensku. Táto punk-rocková skupina sa teda nezrodila včera, hoci z doby komunistického režimu zostalo iba niekoľko kaziet demo, ktoré si vyrobila samotná skupina. Leďo je gitarista/skladateľ a Koňýk spevák/textár. Hrávali spolu už v prvej skupine nazývanej PARADOX od 1980 do 1984. Po zmenách r.1991 s pripojili basista Lump Čupe a bubeník Miko zo skupiny LORO ALEX. Odvtedy, viac menej pravidelne, produkovali 3 albumy v ktorých slovenský jazyk v štýle punk-rock pod anglickým vplyvom typu 77 urobil zo Zóny A originálnu skupiny. Koňýk odpovedal na niekoľko otázok:

- Worst: Prečo je tak veľký výskyt v zahraničných vydavateľstvách?
- Koňýk: Najmä sme sa záčastňovali na kompilátoch (nie menej ako 9) a vydali niekoľko EPs, lebo Čechoslováci sa nezaujímajú o SUPPORT VINYL. Ale naše albumy vychdzajú vo vydavateľstvách českých a slovenských.
 

- Worst: Aký je obsah vašich textov?
- Koňýk: Je ťažké hovoriť o našich textoch, lebo máme veľký počet piesní týkajúcich sa početnýc námetov. Niektoré sa objavujú znovu, obzvlášť nečinnosť mládeže, určitá myšlienka jednoty na spôsob "If the kids are united". Máme tiež piesne FUN, ktoré hovoria o slopaní a punkáčoch.
 

- Worst: A politika v tom všetkom?
- Koňýk: To nás nezaujíma. No skutočnosť, že sme tak dlho žili v komunistickom režime v nás vzbudila odpor voči tekému režimu (politike). Mimochodom, my nemáme angažované piesne, okrem niekoľkých proti vláde a jej politikom.
 

- Worst: Ako to prebieha s politickou mocou, cenzúrou?

-Koňýk: Nemáme problémy ani s políciou, ani s cenzúrou. Iba keď použijeme v televízii "fuck" a pod. vystihnú tieto slová.
 

- Worst: A čo možno povedať na vývoj hnutia PUNK v Čechách a na Slovensku?
- Koňýk: Hnutie PUNK bolo veľmi silné pred a po revolúcii, ale medzi 1992-1994 upadlo. Dnes mladí počúvajú rovnakú vlnu PUNK "made in Epitaph" ako mladí na západe.
 

- Worst: Je ťažke produkovať platne vo vašej krajine? A robiť koncerty?
- Koňýk: Produkovať 45-obrátkovú je, myslím si, dosť jednoduché a nie veľmi drahé. Podobné je to pri organizovaní koncertu. Skutočne veľký problém, s ktorým sa u nás
stretávam je fakt, že publikum nemá peniaze: ľudia si nadšej napália na kazety platne, ktoré si potom vymieňajú. Vstup na koncerty musí zostať prijateľný. Preto dostávajú skupiny menej peňazí za vystupovanie.
 

- Worst: Aký je váľ hudobný vkus, čo vás ovplyvňuje?
- Koňýk: Ovplyvňuje nás hlavne punk 77. Ale oživenie-le revival punk/oi a niektoré skupiny "novej vlny" také ako STRANGLERS alebo LORDS OF THE NEW CHURCH nás
ovplyvňujú tiež. Máme radi tiež ADICTS, BOYS, THE RKOMONES, SHAM 69, COCK SPARRER, BUZZCOCKS, THE VYBRATORS, GUTTERSNEPES, THE
PROFESSIONALS, ...
 

- Worst: Výber harmoniky do vašich niektorých piesní pripomína hudbu vašej krajiny?
- Koňýk: Je to pravda. Mali sme harmonikára od 1988 do 1990, ale bolo to hudobné plus. M& sa nezaujímame o tradečnú slovenskú hudbu.
 

- Worst: Môžete nám porozprávať o iných českých a slovenských skupinách?
- Koňýk: Na Slovensku sú iba miestne skupiny bez albumov s výnimkou skupiny Hasiaci prístroj, ktorá hrá punk´n´roll a Davová psychóza, ktorá vydala veľmi dobrý album punk v r.1991, ale ktorá dnes hrá HARDCORE. Naopak v Českej republike existujú početné výborné skupiny ako E!E, ZNOUZECTNOST, SPS, TRI SESTRY, VISACI ZAMEK, F.P.B. a nová skupina SQUAD 96.
 

- Worst: A čo sa týka vydavateľstiev?
- Koňýk: Najznámejšia je nezávislé punkové vydavateľstvo ANK RECORDS, naše druhé LP je vydané ostatne práve tam. TRI SESTRY, VISACI ZAMEK a my sme teraz na Monitor Records, EMI. Nemáme dojem, že sme pod kontrolou vydavateľstva. Vydavateľstvo sa skladá z 3 osôb. Riaditeľ má 23 rokov a necháva nás robiť to, čo chceme, bez kontroly.
 

- Worst: Existujú rozdiely medzi Slovenskom a Českou republikou?
- Koňýk: Sú značné. Česká republika je orientovaná viac na západ, je tam viac koncertných kaviarní, kde sa dá hrať, viac skupín a publika. Slovensko je protiklad: niekoľko sál, niekoľko skupín a málo publika.
 

- Worst: Existuje napätie medzi obyvateľmi týchto 2 krajín?
- Koňýk: Nejestvuje, okrem gebúľ extrémistov a politikov, najmä premiéra Mečiara, ktorý obviňuje čechov, že nás podviedli, okradli o zásoby zlata... Chcel by sa zbaviť zodpovednosti za zlú situáciu na Slovensku.
 

- Worst: A vy a táto politika?
- Koňýk: V Českej republike pankáči stále hovoria, že oni dožierajú politikov lebo sú za demokraciu západného typu. Tu na Slovensku je to odlišné. Musíme povzbudiť opozíciu (demokratov a socialistov) protivládne vytvorenej z koalície troch strán: HZDS (populisti, bývalí komunisti-nacionalisti), SNS (ultranacionalisti typu le Pena) a ZRS (neokomunisti). Veľmi pekná spoločnosť, však!
 

- Worst: Máte možnosť vidieť ostatné medzinárodné skupiny vo vašej krajine a za akýc podmienok?
- Koňýk: Všetky významné skupiny prichádzajú alebo prišli do Prahy: BAD RELIGON, GREEN DAY, SEX PISTOLS, RAMONES, EXPLOITED, TOY DOLLS, U.K. SUBS,  VIBRATORS, CHELSEA, SHAM 69 a skupiny menej známe ako RED LETTEL DAY a ANHREFN... Skupiny hrajú za ubytovanie, pivo, stravu a 200 - 300 mariek. Treba vedieť, že pivo stojí 0,5 marky a žranica nie je vôbec drahá. Navyše, myslím si, že publikum je veľmi dobré. Preto hráme často v Českej republike a okrem toho tam býva náš manažer.
Na Slovensku, to nie je rovnako dobré, ale minulý esiac sme hrali s PETER AND THE TEST TUBE BABIES. Bolo to skutočne výborné, každý bol spokojný. Počítame to zopakovať s 2 inými gigs: VIBRATORS a X-RAY SPEX... Predtým sme chodili často na koncerty do Viedne a videli sme tam COCK SPARRER, DICKIES, 999, CHELSEA, VIBRATORS, RED ALERT, U.K. SUBS...Ale rakúske publikum nemá toľko nadšenia ako české.
 

- Worst: Máte tvorivé plány?
- Koňýk: Nedávno sme realizovali jeden titul pre jednu EP "Europen Punk Oi Compilation" vo vydavateľstve Band Worm Rcds. Jedna z našich piesní je na "On the street", komplikácia CD od We Bite, rovnako ako predpokladaný titul na kompile od Teenage Rebel Rods. Máme tiež balík starých piesní zo zásoby. Možno vyjde jedno CD s našimi titulmi vytvorenými v dobe komunizmu. V tejto chvíli sa nepokúšame vydať nový album, lebo opakujeme iba 2x mesačne a to je málo. Do
prípravy nášho posledného albumu sme vložili 3 roky.
 

- Worst: Hrali ste v Bretónsku na jar. Ako sa vám páčil tento koncert? A čo povedať na problémy, ktoré prišli na konci (rozbroje v publiku)?
- Koňýk: Bol to skutočne skvelý koncert. Už RED FLAG boli veľmi dobrí, ale SPECIAL DUTIES "mi rovno vrazili facku"-bola to bomba! Naopak, skutočne si "necením" 3 francúzske skupiny, sú príliš hardcore pre mňa. Čo sa týka problémov na konci, neviem, čo sa vlastne stalo: niektorí hovorili o nacistickích skínoch, iní o ľavicových extrémistoch, ktorí zaútočili na všetkých skínov. No čo bolo dobré, že sa prestali biť keď sme prechádzali cez sálu a vynášali naše veci. Keď sme prešli, začali si znovu dávať na papuľu... Tento druh problémov je vzácny (ojedinelý) na našich koncertoch. Ale niekedy niekoľko
posratých hlupákov, niekoľko mladých nacistov robí bordel.
 

- Worst: Ceníte si, že ste hrali so SPECIAL DUTIES?
- Koňýk: Mám skutočne rád ich muziku a ich slová. Je to prekvapivé, lebo uprednostňujem všeobecne punk-roch zo 77 pred tracs z 82. Nikdy sme si nemysleli, že budeme
môcť ísť na koncerty takých skupín (počas komunistického obdobia sa nemohlo cestovať na Západ) a teraz hráme, rozprávame a popíjame s nimi. To je fantastické!
 

- Worst: A Francúzsko?
- Koňýk: Vašu krajinu mám veľmi rád. Ľudia boli sympatickí. Okrem toho si myslím, že si u vás viac cenia hardcore alebo EXPLOITED ako punk 77.
 

- Worst: Poznáte francúzske skupiny?
- Koňýk: Nepoznáme veľmi francúzsku scénu. Ako som videl hrali pred chvíľou. Francúzske skupiny, ktoré som videl hrali hardcor a ja mám radšej staré dobré skupiny 77. Jediná dobrá skupina z Francúzska je podľa mňa PLASTIC BERTRAND! Ha!Ha!... A určite GUNNERS af PKRK!
 

- Worst: Ako sa vytvorili zväzky medzi GUNNERS a vami?
- Koňýk: Nejestvuje spojenie medzi Zónou A a GUNNERS, je to oveľa jednoduhšie ako spojenie. Bruno Périn (basista z GUNNERSU) sa zamiloval do Mika, nášho bubeníka. Jediné riešenie, aby mohli byť spolu v posteli bolo, že naša skupina príde do Francuzska a tento brutónskygang pôjde na Slovensko alebo do Čiech. Dúfam, že táto láska bude trvať dlho.
 

- Worst: Je ľahké hrať pre nejakú neznámu skupinu vo vašej krajine?
- Koňýk: Treba, aby hrala so známou miestnou skupinou a pritiahlo sa publikum.
 

- Worst: Slovo na záver od Zóny A?
- Koňýk:Ďakumeme Brunovi Périnovi za všetku námahu. Miko mu posiela veľkú pusu. Ja posielam vrúcny pozdrav Sylvanne, peknej blondínke z Rennes.


Čakajú na distribúciu tohto 3albumu vo Francúzsku, vy sa môžete tešiť na ich EP, ktoré vydá Incognito Rcds, nemecké vydavateľstvo špecializované na punk-rock 77, u ktorého je predpokladaná 45-obrad. od NOTALENTS. Ahoj!

Punková kapela Zóna A je nepochybne žijúcou a doteraz hrajúcou slovenskou legendou (o ktorej nakrútili dva filmy). Po osemdesiatych rokoch, keď bola na čiernej listine muzikantov a umelcov, začala vydávať demonahrávky v podobe albumov. Po štyroch rokoch odmlky („my si hráme, kedy sa nám chce“) Zóna A  v zostave Koňýk, Leďo, Mikko a Lump Čupe hovorí: „Tento svet sa strašne rýchlo rúti a nikto nevie, jak to dopadne.“ Tak sa volá ich čerstvý album.

Keď ste objavili punk, poznali ste Sex Pistols, vedeli ste niečo o móde Vivienne Westwoodovej?
- Koňýk: „Počul som len nejaké pesničky v rádiu, ktoré sa mi páčili, a nevedel som, ako punkeri vyzerajú, čo si obliekajú. Chodil som v tesilákoch a hovoril, že mám rád punk. Až raz na punkerskej diskotéke v Devíne som zbadal naježených ľudí s reťazami a pochopil som, že to patrí k tomu.“

Ako vznikla Zóna A, pôvodne Antizóna?
- Koňýk: „S Leďom sme založili Paradox: v jednom paneláku býval na prízemí bubeník, na prvom ja a Leďo, na druhom basák a v pivnici sme skúšali. V papučiach sme zišli dole, sem-tam si niekto odskočil na obed alebo vysypať mame smeti. Po rozpade Ex Tipu vznikla Zóna A . V deväťdesiatom prvom k nám prišli Mikko a Čupe, dnešná zostava.“

Vedeli ste, o čom máte spievať, aby to bol punk?
- Koňýk: „So slovníkom v ruke som si prekladal texty anglických kapiel a začal som písať svoje vlastné.“

Zóna A  bola svojho času kultovou kapelou. Pretože ste boli najradikálnejší voči režimu?
- Čupe: „Asi preto, že táto kapela najviac fungovala, členov to bavilo.“
- Koňýk: „Nespievali sme priamo: komunisti, choďte niekam. Nie sme takí primitívi, snažili sme sa dať to medzi riadky. Na rozdiel od Čiech u nás nebol underground, kde by nás zavolala nejaká ,mánička‘ hrať niekam na opustený statok. Postupovali sme podľa vzoru Ventilu RG a Ex Tipu, ktorí robili kompromisy s režimom. Hrali sme v PKO na festivale politickej piesne. Jasné, že nás vyhodili, no iná možnosť nebola. Niekedy sme za rok nevybavili ani jeden koncert.“

Ale k piesni Útok na špicu hitparády bežal v televízii klip.
- Koňýk: „To už bol osemdesiaty deviaty rok a ,sezemáci‘ dostali úlohu podchytiť mládež. A tak sa v priebehu týždňa ozvali naraz všetky denníky, časopisy a Slovenský rozhlas so žiadosťou o rozhovor.“ A po revolúcii začali na námestiach kričať všetci.

Nehnevalo vás to?
- Koňýk: „To ani nie. Objavila sa však kopa manažérov, každý nás chcel vydávať, podpisovať zmluvy - to som si povedal: pozor, je to nejaké čudné. Boli sme opatrní, ale sláva nás aj tak zaskočila. Sveťo Korbel a Braňo Alex to nezvládli, odišli na drogách. Dodnes sú tak trochu stratení.

A vy?
- Koňýk: „S drogami máme minimálne, skoro nulové skúsenosti.“ Britská punková kapela Bed Religion má texty orientované krajne ľavičiarsky, napriek tomu nahráva a vydáva.

Akú šancu majú naše kapely, ak sú ich texty rebelantské, vybočujúce z normálu?
- Koňýk: „Naše vydavateľstvo nám nekladie žiadne hranice, môžeme si spievať hocičo. Kočandrle vie, ako to všetko bolo, a kašle na to. Chcú zarobiť, a to sa nedá s punkom, ktorý je mäkký.

Nie ste obmedzovaní ani v anarchistickom postoji byť radikálne proti inštitúcii zvanej vláda?
- Koňýk: „Každý punker má iný politický názor. Za bývalého režimu alebo za Mečiara sme boli proti a mohli by sme byť aj proti terajšej vláde. Ale to nechceme.
- Čupe: „Ľudia si myslia, že každá punková kapela musí byť politická. My nie sme, to skôr nejaký anarcho-punk.

Punk je o slobode.
- Koňýk: „Aká-taká sloboda tu je, od režimu ma nijaký policajt len tak nevzal. Možno mám šťastie.

Čo si myslíte o slovenskej neopunkovej hudbe?
- Čupe: „Niekde na MTV zazreli kapelu Green Day, začali to hrať, niekto sa ich chytil a posunul niekam inam. Vyššie.

Zdá sa, akoby punkové hnutie znovu ožívalo. Je to tak?
- Čupe: „Čo nového sa dá už v hudbe vymyslieť? Po počítačovej hudbe sa to musí niekam vrátiť. Punk má tú výhodu, že vždy má čím osloviť. Nič tak dlho neprežíva, a to nemusíte počúvať punk, aby ste nemali takéto myslenie.“

Na vašom novom albume sú pre túto hudbu netradiční hostia a netradičné nástroje. Globalizuje sa hudobná scéna natoľko, že na klavíri vám hrá Jaro Filip?
- Koňýk: „My by sme si nepozvali hocikoho, je len málo ľudí, ktorých si tu vážime, a Filip je jedným z nich. Sľúbil nám, že ak bude mať chvíľu čas, príde a zahrá. Prišiel, dali sme mu popolník ku klavíru, zahral a odišiel bez toho, aby za to niečo chcel.

Nestojíte si za tým, že punková hudba má mať ortodoxné nástroje - bicie a gitary?
- Čupe: „Nám sa páči oživenie hudby dychmi alebo sláčikmi. Nakoniec, také sú len tri piesne zo šestnástich.“

Ako sa pracovalo v štúdiu?
- Koňýk: „Oni to nahrali strašne rýchlo, takže keď som prišiel spievať, nestíhal som - problémy boli veľké.“

Vyrazíte na turné?
- Koňýk: „My nemôžeme vyraziť na turné, všetci totiž niekde pracujeme, takže maximálne v piatok a sobotu pôjdeme niekam hrať.“

Čo robíte mimo toho, že ste punkeri?
- Čupe: „Punk nie je zamestnanie (Smiech). Ja a Mikko robíme v zahraničnej tlači, Koňýk je colným deklarantom, Leďo robí v tlačiarni.“

Máme stabilné zamestnania, a tak sa nám ťažko spieva o nezamestnaných

Už štyri roky uplynuli od vydania posledného radového albumu slovenskej punkovej stálice Zóny A, a tak si chalani povedali, že je najvyšší čas konečne spraviť štvrtý album. Ten v týchto dňoch vychádza s príznačným názvom Nikto nevie jak to dopadne (EMI Monitor, 2000) a hneď po jeho letmom vypočutí zistíte, že Zóna A - to je stále ten živý a melodický punk, ako ho poznáme z čias Puf a Muf , ale zistíte aj to, že akoby vymizla z inak nápaditých textov ostrá kritickosť. „Chalani sa tomu veľmi netešia, ale väčšinu textov robím ja a tentoraz som písal o tom, čo ma trápi alebo trápilo. Mal som také rozchodové a rozvodové obdobia a vôbec ma netrápilo, či niekto schválil nejaký zákon. Nebudem spievať a robiť texty nasilu o niečom, aj keď to niekto očakáva,“ vysvetľuje túto zmenu líder kapely Koňýk. „Taktiež si žijeme celkom na úrovni, máme stabilné zamestnania, aj keď boháči nie sme, a potom sa nám ťažko spieva o nezamestnaných.“

Príjemným oživením albumu sú netradičné nástroje, ako klavír Jara Filipa, trúbka, trombón či dokonca husle a viola. „Ani tu nebol názor jednoznačný a chalani sa netvárili zrovna nadšene.
- S Polemicom sme však už spolupracovali aj na minulom albume a nakoniec sa to ukázalo ako príjemné spestrenie. Do budúcnosti niečo také však rozširovať nebudeme, to by zrazu Jaro Filip odohral celý album,“ tvrdí Koňýk.

S najlepším nápadom skupina vyrukovala pri obale CD, ktorý má na svedomí najznámejší slovenský kreslič comicsov Jožo Danglár.
- „Danglára som našiel ja,“ chváli sa Koňýk. „Stretli sme sa raz pred dvomi rokmi v krčme a padli sme si do oka. Obaja sme boli dosť v nálade. Najprv sa ma pýtal, či nechcem dostať, ale potom sme sa začali rozprávať. Vtedy z toho bola iba taká klasická opilecká dohoda, ale keď som mu po dvoch rokoch zavolal, na všetko sa pamätal a spravil takýto výborný obal. Nevybrali sme si ho preto, že dobre kreslí, ale preto, že je taký ako my. Kašle na všetko, robotu má iba ako nutné zlo, aby sa uživil, a robí si to, čo ho baví.“

A J. Danglár je vraj jeden z dvoch kandidátov na krstného otca tohto nosiča. Druhý prichádza do úvahy Michal Kováč ml., ktorý už mal túto úlohu prevziať pred štyrmi rokmi, a hoci najprv súhlasil, potom cúvol. Na otázku prečo práve M. Kováč ml. mi dal Koňýk jasnú odpoveď:
- „Bol to kedysi veľký punkáč.“ Krst by sa mal uskutočniť niekedy prvý júlový týždeň, a to priamo na lodi plaviacej sa po Dunaji, kde skupina odohrá živý koncert. „Dúfame, že to vyjde, pretože prvýkrát v živote zháňame sponzora,“ tvrdia chalani.

Zónu A si počas leta môžete vypočuť napríklad na festivaloch Pohoda a Revište. Inak sa vraj objavujú najmä v Čechách.
- „Robíme také dvojdňové výjazdy, pretože viac by sme naraz nezvládli,“ tvrdí s úsmevom bubeník Mikko. „Ako napríklad naše minuloročné účinkovanie na festivale Eurotrialóg v moravskom Mikulove. Mali sme neprozreteľne veľký časový úsek od príchodu na festival do samotného vystúpenia a usporiadatelia spravili tiež chybu, že nám dali len dve jedenapollitrovky červeného moku, čo sa nám zdalo málo, a tak sme si rovnaké množstvo prikúpili. Po takejto ‚príprave‘ sme vyšli na pódium a hneď prvú pesničku sme vraj začínali hrať na štvrtýkrát. No to si ja už nepamätám.“
- „Ja som počas vystúpenia padol a zlomil si nos, takže som bol celý od krvi,“ spomína si basák Lump. „Najväčšia sranda však bola, že jednu našu pieseň, ktorú sme skutočne hrali prvýkrát v živote, s nami spieval Tony Ducháček zo skupiny Garage. Ten bol na tom podobne ako my a bol teda jediný, komu sa to páčilo. Nemal šancu nikdy predtým tú skladbu počuť, ale aj tak to absolútne sedelo, trafil melódiu aj refrén,“ dodáva Koňýk.
- „Naše vystúpenie sa skončilo po dvadsiatich minútach, keď nás museli sťahovať z pódia a Mikkovi držali ruky, keďže ešte pár minút po tom, ako sme my prestali hrať, on stále bubnoval. Je to čudné, ale na ďalší ročník nás už nepozvali,“ tvrdia chalani svorne.