Alice in chains - Black gives way to blue (2009)
Keď som sa dozvedel od známeho,že vyšiel nový album od Alice in chains,tak som tomu sprvu nechcel veriť,ale potom som si povedal,že to je celkom možné,pretože tieto comebacky sú už celkom bežné.
Keď som došiel domov,začal som sa pídiť po internete po tomto novom objave a našiel som ho.Kapela,na ktorej som vyrastal,a ktorá ma naučila počúvať rockovú hudbu.V deväťdesiatom treťom to išlo ráz naráz.Vyšli vtedy silné albumy od Pearl
Jam,Soundgarden.Nirvana už pomaly dohrávala,ale stále bola najväčšia hviezda.Skrátka hudba,ktorú si vymysleli kapelky v Seattle hýbala
svetom.Medzi nimi,ako najtvrdší album,sa zaskvel a v tej dobe všetkých pokoril Dirt od Alice in chains.
History:
Keď to zoberieme od prvého napísania slovnej spojeniny Alice in chains,tak kapela ma 23 rokov.Pod tymto názvom vydali chlapci,ešte nie v pôvodnej zostave,jedno zo svojich demokusov.
V Seattle vtedy fungovalo bohaté rockovo-punkové podhubie,ktoré bolo velmi progresívne a kapely sa zhlukovali a rozpadali ako na bežiacom páse.V 89-tom si ich všimli majstri z Columbie records a kariera sa začala.
Kapela vydala v priebehu piatich rokov tri albumy a dve Ep-čka.Interval medzi albumami sa pomaly predlžoval,pretože sa medzi nich začal vkrádať démon alkoholismu a drog,ktorý ich nakoniec stál život frontmana Layne Staleyho a vlastne aj kariéru
kapely,ktorá sa v 1996,po jeho smrti,odmlčala.
Vedúci kapely Jarry Cantrell však tvoril ďalej a kapelu sa mu podarilo v roku 2005 oživiť po tom,čo našiel na nejakom benefičnom koncerte svojho nového speváka Williama DuValla.Odvtedy hrajú,hrajú,hrajú,až nakoniec sa nám predstavujú svojim zbrusu
novým albumom.
Zvuk:
Zvuk nieje ničím výnimočným ani v discografii kapely,ani v očiach fanúšikov.Je vyrovnaný,basovo a výškovo nepremrštený,nie moc kvetnatý až strnulý.Tento ráz mu ale dodáva aj hudba,ktorá je takisto dosť strnulá.
Hudba:
Na to,že som fanúšik Alice,nebudem sa tu moc rozhadzovať so superlatívmi.Album akoby začínal presne tam,kde pred štrnástimi rokmi skončil ich predposledný album-ja ho volám trojnohý pes.Ten bol tiež zvukovo aj hudobne hodne strohý.Nosné nápady,ktoré
sa v skladbách opakujú stále dokola sú síce celkom pekné,ale človek stráca niekedy prehľad,v ktorej časti skladby sa práve nachádza.Takýmto spôsobom môžem opísať až šesť z celkových jedenástich kusov na albe.Trošku vyčnieva iba 4. "Your Decision" ,ktorá
je poňatá v pomalom slaďakovitom tempe.Zaujmavý kus je aj 6. "When the Sun Rose Again".Kto počul starý dobrý Mad Season,bude mu táto skladba zapadať do tohto konceptu.Velký navrat k španielkovému grungu ála Soundgarden.
Asi najlepší kus z albumu som našiel v podobe 7. "Acid Bubble" ,ktorá sa velmi dobre začína a pokračuje v tom krásnom elisovskom ponurom dažďovom grungu.Viac by sa hodil Layneov hlas,ktorý bol oproti Villovmu zastretejší a depresívnejší.Obdobu tejto
skladby najdete na trojnohom psovi.
Od tejto skladby sa pre mňa akoby začína nový album.Skladby majú akoby inú atmosféru,sú členitejšie.Začínam byť pozorný,pretože keď si predstavíme,že kapela svoj ďalší koncept začne tvoriť na základe tohto alba,tu niekde je podľa mňa zakopaný kľúč k
tvorbe nového alba.
Ako perlička pre mňa je,že na poslednej a tytulnej skladbe hrá klavírny podmaz Elton John.To je ich kamoš?
Resume:
Album je pokračovaním a doplnením celej tvorby Alice in chains,s tým,že najväčšiu príbuznosť má s predchádzajúcim albom.Veľmi rozumne chlapci pojali dokumentárnosť tohto alba,pretože kapela nefungovala dlhých 14 rokov.Pre zberatelov je to ďalší zárez
od elisov,pre nových nadšencov je to prierez tvorbou a akoby návod na počúvanie grunge a pre futurológov,ako som ja,je to predznamenanie ďalšieho alba,kedysi populárnej formácie,ktorý už ale nemusí vyzerať tak,ako sme zvyknutý-a preto aj v nás majú svoje
percento kupujúcich.V kocke povedané,nič zvláštneho sa nestalo,len sa vrátila legenda.Dúfam,že ich srdce bude búchať ďalej a Alica sa oslobodí.
Hodnotenie: 6,8