SNAFU - Blog | Bandzone.cz

SNAFU Muž, 113 let / Dubnica nad Váhom

Skladby v přehrávači

Pro přehrávání skladeb je třeba zapnutý javascript, flash plugin verze 9 nebo HTML5 kompatibilní browser.

Playlist je prázdný :(

Fanoušek SNAFU si do osobního playlistu zatím nepřidal žádné skladby.


Blog

Slayer-Zimní stadion Sareza,Ostrava 6.6.2012

Tak som sa bol zase raz pozrieť na svoju obľúbenú kapelku Slayer.Keďže
sa momentálne nachádzam na Morave,tak som si vybral,pre našinca,trocha
netradičnejšie prostredie mesta železa a rudy-Ostravu. Slayer mal na svojom svetovom turné v Československu dve zasávky,a to práve
Ostravu a Bratislavu.Ako prvé ma zarmútilo,keď som sa chystal na koncert,že s
kapelou nepride Jeff Hanneman,ktorý sa momentálne lieči z
otravy,po uštipnutí pavúkom-pravdepodobne domácim miláčikom. Ako druhé ma zarmútilo,že koncert sa bude odohrávať na zimáku.To znamená,
že bude nanič zvuk.Počasie prialo,tak som sadol do auta a išiel.
Koncert začínal o 19.00.S malyčkým meškaním sa dostavila na pódium
ostravská kapela Malignant Tumour,ktorá je,ako som sa z rečí dozvedel,
ostravákom dôverne známa.Boli to už tiež páni v rokoch,ale rozbalili to vo
veľkom štýle.Moc som to nepočúval,ale pripomínalo mi to miestami Napalm
death.Tak som to momentálne zaškatulkoval ako grind s prvkami
hardcore a punk.Ja tomu osobne hovorím krčmový grind-pre tie trojakordovky,
na ktorých je to postavené.Naozaj som to ale este nikdy nepočul a asi si to ani
nevyhľadám.Kapela skončila,za dvadsať minút sa prestavalo pódium a začalo
čakanie na peklo.Slayer je opradený najrôznejšími legendami.Že sú nacisti,
že sú satanisti,že sú sadisti a aj masochisti.Tieto reči robia zo Slayeru legendu.
Podľa mňa len Araye píše texty na kontraverzné témy tak,ako k nemu
prichádzajú a ako ich vníma.
S trištvrtehodinovým meškaním a po intenzívnom zadymovaní sa spustil koncert.
Intro z World Painted Blood otvorilo koncert.
Prebehli zimomriavky a začala sa velká párty. Intenzita zvuku bola ohlušujúca,rozliehanie po štadióne takisto.
Priatelia,Tom Araya je charizmatický ako nikdy pred tým.Po pódiu sa síce
pohybuje trocha pomalšie a rozvážnejšie,ale tým na mňa práve zapôsobil.
Medzi skladbami a oddychovými prestávkami sa vždy rozsvietilo malé bodové
svetlo na mikrák a všetci čakali či Tom niečo povie.Takáto maličkosť udržiavala
obecenstvo v očakávaní a koncert činila dynamickejším.
Kerry King bol ako vždy tajfún.Snažil sa vypĺňať pódium,pracovať s ĺuďmi a
pomáhať Garymu Holtovi (Exodus),ktorý prišiel zaskočiť za už spomenutého
chorého Jeffa Hannemana na toto turné.Jeho tetovanie a holá hlava z neho
robí živý totem tejto skupiny.Na nohaviciach mal takú robustnú reťaz,že keby
bola ozajstná,tak by sa za ňu nemusel hanbiť žiadny ťažný kôň.
Každopádne sóla a doprovody boli zvládnuté bravúrne a to bolo pre mňa
smerodajné.
Gary Holt sa síce snažil zastúpiť Jeffa,ale nedarilo sa.Energie vyprodukoval
aj za dvoch,ale ani jedno sólo nebolo ani zďaleka autentické a doprovody
zaostávali za Kerrym.Takže sorry Gary,ale možno by som to zahral lepšie.
Je však pravda,že nahradiť člena takejto kapely nieje vôbec ľahké.
Dave Lombardo bol odpočatý,pochudnutý,opálený.Skrátka užíva si to.
Na bicie hral skvele.
Koncert trval hodinu a štvrť aj so štyrmi prídavkami.To znamená,že bol krátky.
Zvuk by bol v normálnej koncertnej sále určite lepší,ale v Ostrave sa moc
nevydaril.Protagonisti boli až na zaskakujúceho člena presne to,čo sme
očakávali-to znamená dobre.Celkovo mal koncert spád a nenudili sme sa.
Ľudí však nebolo veľa-môj skromný odhad je asi 3000.Občerstvenie
bolo zabezpečené v dvoch ministánkoch,takže rady jak hovado.Fajčenie bolo
v areál zakázané,na čo som sral.Parkovanie bolo zabezpečené hneď v okolí
štadiónu.Moc sa nešacovalo,tak som si spravil aj zopár fotiek.
Setlist:
World Painted Blood Psychopathy Red War Ensemble Die by the Sword Chemical Warfare Hate Worldwide Mandatory Suicide Altar of Sacrifice Jesus Saves Seasons in the Abyss Postmortem Spirit in Black Dead Skin Mask Angel of Death South of Heaven Raining Blood
6.5

Dan Bárta & Illustratosphere - ANIMAGE, 2008

Upraveno:
V rámci mojich recenzii som sa teraz zameral na trochu staršie dosky,ktoré chcem
zviditelniť pre širšiu poslucháčsku verejnosť,pretože sa jedná o skvosty,ktoré by
mal počuť každý človek,ktorý má hudobný sluch a vníma modernú hudbu. Určite medzi najväčšie skvosty posledných rokov,pre mňa,aj v celej  world music
patrí dielo Dana Bártu a jeho kapely Illustratosphere,ktorí doteraz vydali tri
štúdiové a jeden koncertný album.Z tohto diela by som sa pozrel na album
Animage,ktorý je zatial posledným štúdiovým albumom. Zaškatulkovane by sa mohlo jednať o pop jazz s prvkami swingu,folku a
rocku-popripade trošku šmrncnuté industrialom,keďže Barta je poznačený aj
účinkovaním v kapelách J.A.R a Sexy Dancers. Bárta patrí medzi premýšlavých spevákov,ktorí sa snaží poslucháčom pomocou
silne metaforických a podobenstvových textov predať osobné životné skúsenosti
a príbehy zo života,ktorích bol sám svedkom,alebo sa mu osobne stali.Niekedy
zakladá pieseň len na jedinom pohlade,ktorý sa mu vryl do pameti,alebo
myšlienke,ktorá ho napadla len tak pri chôdzi po ulici."Uvnitř sebe míním,
že je všechno dobré-ale uvnitř sebe já vím,že to dobré není". Brilantne čisto naspievané pesničky s jemným frázovaním a neuponáhľanou
výslovnosťou krásne dopĺňa takisto neuponáhľaná hudba. V kapele Bártovi tvorí protiklad Robert Balzar na kontrabase,ktorý svojim
nepravidelným frázovaním takrečeno zápolí s Bártom o pozornosť poslucháča.
V rozhodujúcich chvíľach sa však spájajú a tvoria silnú hudobnú vlnu,ktorá
poslucháčovi víri v hlave myšlienky a zrýchluje mu ťep. Kapelu ešte dopľňajú dvaja klaviristi Standa Mácha a Filip Jelínek,ktorý hrá tiež
na dychové nástroje (za ten industriálny zvuk v niektorích momentoch vďačíme
jeho keybordu).Bicie obrába Jirka Slavíček a na gitaru hrá Jaroslav Friedl.
Muzikanti sú to skvelí,majú za sebou nespočet ocenení z jazzových súťaží a
účinkovní v mnohých rôznych formáciách. Zvuk je vyrovnaný a pestrí,tak ako sa na jazzovú formáciu patrí.Množstvo
nástrojov sa v hudbe prejavuje však nenútene,nie ako u niektorích kapiel,
ktoré si množstvom nástrojov vtesnaných do nahrávok plnia bobríkov kvality. Dominantným je však za každých okolností hlas,ktorý sa nad hudbou doslova
vznáša.Tento album patrí určite do zlatej siene hudby a jazzu.Dúfam,že sa naň
nikdy nezabudne a ešte dlho bude robiť radosť všetkým hudbychtivým
poslucháčom.
10

Dimmu Borgir-In Sorte Diaboli (2007)

V 90.rokoch 20. storočia sa na hudobnom undegroundovom nebi vyskytol nový
subžáner tzv.symfonický black alebo death metal. Kapiel,ktoré tento žáner hrajú je málo,pretože sa jedná o pomerne ťažký štýl,
ktorý si vyžaduje po jeho interprétoch a skladateľoch už aj klasické vzdelanie v
hudbe,pretože ťaží z klasickej hudby a jej harmónii. Kedže klasickú hudbu si niekedy vychutnám,rozhodol som sa,ze načriem aj
do tohto súdka.Kapela Dimmu Borgir je stálica na blackovom nebi a jej album
In Sorte Diaboli je prelomový v jej kariere,pretože je to prvý symfonický a aj prvý
koncepčný album.Koncepčný znamená,že sa v nej odvíja fiktívny alebo pravdivý
príbeh väčšinou z histórie-o súčastnom príbehu som ešte nepočul,ale mohlo by
to byť zaujmavé.Je to príbeh kňaza,ktorý začína pochybovať o svojej viere a
nakoniec zaujme miesto Antikrista. Nuž,čo dodať,to je Dimmu Borgir.
Zvuk: Je krásne vyrovnaný a prehľadný.Gitary niesú zbytočne prekreslené,takže sa
dajú detailne počúvať.Sú podkreslené basovou gitarou,ktorá je mierne skreslená,
takže zvuk gitár pritvrďuje.Hlas je takisto mierne skreslený,co však nenarobilo
žiadne väčšie škody na celkovom zvuku.Z môjho pohladu si to však mohli
odpustiť,je to však odvolávka na staršie nahrávky tejto kapely.Bicie su nahraté
veľmi prehladne,na žiadnom z jednotlivých bubnov nieje prehnaný bas a u činelov
zase výška.Hlavný úderný činel je trocha stiahnutý do úzadia,zatialčo vyklepavací
je zase mierne vyzdvihnutý,čo vytvára dojem veľmi čistej nahrávky. Všetko je dotvorené syntezátorovým zvukom,ktorý dotvára celú nahrávku.
Všetko je velmi prešibane spravené,pretože celý album začína veľmi honosne,
prostredníctvom veľkého orchestra a hlavne jeho dychvej zložky,ktorá na seba
púta pozornosť poslucháča,aby si uvedomil,že ide o naozaj živý orchester.
Potom nastúpy efektne kapela,ktorá na seba takisto strhne pozornosť a
poslucháč ďalej vníma prevážne hlavne ju,pričom má v hlave zapísané,že v
pozadí je živý orchester.Ten však v priebehu prvej skladby postupne doznieva
a plne ho nahradí syntezátor,ktorý je však obdivuhodne nasamplovaný,takže
poslucháč vôbec nezistí,kedy sa zmena uskutoční a vôbec ho nevyruší.
Dojem živého orchestra je v priebehu albumu občas posilnený chórovým
spevom,ktorý je sčasti živý.Keďže je dosť silný,poslucháč si to
uvedomí a ďalej si libuje v tom,že orchester je po celý čas živý.
Ako som už povedal,je to výborná práca so syntetickým zvukom.
Hudba: Ako som hovoril,album je koncepčný,tzn.,že tam nenájdeme jednoznačný hit,ale
skladby sú súčasťou celku.Sú poprepájané dejovými intrami,ktoré dotvárajú dej
albumu a vytvárajú soundtrackovú atmosféru.Syntezátor tvorí melodické linky,
ktoré si môže poslucháč neskôr pospevovať.Preto to robí aj z takto tvrdej hudby
strávitelný kus aj pre bežnejšieho poslucháča.
Sumár: Jedná sa o veľmi vysoko hodnotené album po celom svete.Keďže je už trocha
staršie,je aj preverené časom a fanúšikmi.Má vynikajúci nevtieravý zvuk,ktorý
spĺňa všetky atribúty skvelej remeselnej práce.Syntezátorový zvuk je veľmi kvalitne
spracovaný,čím dáva nádej aj menším a chudobnejším kapelám a tvorcom
nahrať naozaj plnohodnotný symfonický album.
Skladby sú zapametatelné a dobre rozložené po albume.
Odporúčam si vypočut všetkým,ktorí počúvajú metal v akejkolvek forme,pretože
tento album ich môže len posunúť na ich ceste po lepšom chápaní hudby.
9.8