SNAFU Muž, 113 let / Dubnica nad Váhom

Co dodat,priatelia.Bol som sa znova pozriet na moju oblubenu kapelku-Massive Attack.

Tentokrat,kedze som bol nablizku,som sa bol pozriet do starej dobrej,koncertami oslahanej Tesla areny na vystavisku,v ktorej som uz videl nejeden koncert.

Massive som naposledy videl v Bratislave,v Sibamac arene.(Vycerpavajuci komentar k tomuto koncertu mate na tomto blogu).Vtedy sa islo turne k ich singlu,ktory vysiel tesne pred novym albumom Heligoland,a ktory sa,podla mna,celkom nevydaril.Kazdopadne,sou sa mi pacila a myslim,ze som ju dokonca oznacil asi za to najlepsie,co som dovtedy videl.

Koncert v Tesle sa isiel kvoli aktualnemu albumu,teda Heligolandu.Myslim,ze tento album sa celkom podaril.Duch Massive Attack je tu zachovany v najlepsej forme-teda pre mna.Experimentalny spev,minimalizmus,depresivne rytmy.Este k tomu som na nete videl vinikajuci videoklip "Live with me",ktory rozobera temu alkoholizmu a opustenosti.K tymto temam mam blizko a preto na mna hlboko zaposobil.Tym este umocnil moj dobry dojem z alba.

Preto som bol zvedavy na nove turne,tak som sa tam vydal.

O koncerte vlastne neni co pisat.Predomnou sa odohral presne taky isty koncert ako v Bratislave.Miesto dvoch skladieb z posledneho singlu sa naskusali dve skladby z posledneho alba a spadla klec.Vsetko bolo take iste.Cele podium,svetelna sou,aranzmany jednotlivych skladieb,zvuk….dokonca sa mi zdalo,ze maju oblecene aj tie iste kostymy.No skratka sklamanie.Len ma potesil kvalitny zvuk,ktory je niekedy v Tesle arene tazko dosiahnut,lebo sa vlastne jedna o zimny stadion a zvuk sa tu dost rozlieha.

Koncert som si uzil ako reprizu,to znamena na pol plynu.Neviem,ci je koncert aj znova v Bratislave,ale pokial ano,tak ti ludia,ktory na nich boli v zime sa nemusia unuvat,pretoze tu sou uz videli.Ti,ktori tento koncert este nevideli,vrelo im ho doporucujem (precitajte si recenziu na bratislavsky koncert).

Hviezdicky nedavam,kedze to bola repriza.Mozno by som nejake odbral,pretoze nedokazali postavit novy program k novemu albumu….

Keď som sa dozvedel od známeho,že vyšiel nový album od Alice in chains,tak som tomu sprvu nechcel veriť,ale potom som si povedal,že to je celkom možné,pretože tieto comebacky sú už celkom bežné.

Keď som došiel domov,začal som sa pídiť po internete po tomto novom objave a našiel som ho.Kapela,na ktorej som vyrastal,a ktorá ma naučila počúvať rockovú hudbu.V deväťdesiatom treťom to išlo ráz naráz.Vyšli vtedy silné albumy od Pearl Jam,Soundgarden.Nirvana už pomaly dohrávala,ale stále bola najväčšia hviezda.Skrátka hudba,ktorú si vymysleli kapelky v Seattle hýbala svetom.Medzi nimi,ako najtvrdší album,sa zaskvel a v tej dobe všetkých pokoril Dirt od Alice in chains.

History:

Keď to zoberieme od prvého napísania slovnej spojeniny Alice in chains,tak kapela ma 23 rokov.Pod tymto názvom vydali chlapci,ešte nie v pôvodnej zostave,jedno zo svojich demokusov.

V Seattle vtedy fungovalo bohaté rockovo-punkové podhubie,ktoré bolo velmi progresívne a kapely sa zhlukovali a rozpadali ako na bežiacom páse.V 89-tom si ich všimli majstri z Columbie records a kariera sa začala.

Kapela vydala v priebehu piatich rokov tri albumy a dve Ep-čka.Interval medzi albumami sa pomaly predlžoval,pretože sa medzi nich začal vkrádať démon alkoholismu a drog,ktorý ich nakoniec stál život frontmana Layne Staleyho a vlastne aj kariéru kapely,ktorá sa v 1996,po jeho smrti,odmlčala.

Vedúci kapely Jarry Cantrell však tvoril ďalej a kapelu sa mu podarilo v roku 2005 oživiť po tom,čo našiel na nejakom benefičnom koncerte svojho nového speváka Williama DuValla.Odvtedy hrajú,hrajú,hrajú,až nakoniec sa nám predstavujú svojim zbrusu novým albumom.

Zvuk:

Zvuk nieje ničím výnimočným ani v discografii kapely,ani v očiach fanúšikov.Je vyrovnaný,basovo a výškovo nepremrštený,nie moc kvetnatý až strnulý.Tento ráz mu ale dodáva aj hudba,ktorá je takisto dosť strnulá.

Hudba:

Na to,že som fanúšik Alice,nebudem sa tu moc rozhadzovať so superlatívmi.Album akoby začínal presne tam,kde pred štrnástimi rokmi skončil ich predposledný album-ja ho volám trojnohý pes.Ten bol tiež zvukovo aj hudobne hodne strohý.Nosné nápady,ktoré sa v skladbách opakujú stále dokola sú síce celkom pekné,ale človek stráca niekedy prehľad,v ktorej časti skladby sa práve nachádza.Takýmto spôsobom môžem opísať až šesť z celkových jedenástich kusov na albe.Trošku vyčnieva iba 4. "Your Decision" ,ktorá je poňatá v pomalom slaďakovitom  tempe.Zaujmavý kus je aj 6. "When the Sun Rose Again".Kto počul starý dobrý Mad Season,bude mu táto skladba zapadať do tohto konceptu.Velký navrat k španielkovému grungu ála Soundgarden.

Asi najlepší kus z albumu som našiel v podobe 7. "Acid Bubble" ,ktorá sa velmi dobre začína a pokračuje v tom krásnom elisovskom ponurom dažďovom grungu.Viac by sa hodil Layneov hlas,ktorý bol oproti Villovmu zastretejší a depresívnejší.Obdobu tejto skladby najdete na trojnohom psovi.

Od tejto skladby sa pre mňa akoby začína nový album.Skladby majú akoby inú atmosféru,sú členitejšie.Začínam byť pozorný,pretože keď si predstavíme,že kapela svoj ďalší koncept začne tvoriť na základe tohto alba,tu niekde je podľa mňa zakopaný kľúč k tvorbe nového alba.

Ako perlička pre mňa je,že na poslednej a tytulnej skladbe hrá klavírny podmaz Elton John.To je ich kamoš?

Resume:

Album je pokračovaním a doplnením celej tvorby Alice in chains,s tým,že najväčšiu príbuznosť má s predchádzajúcim albom.Veľmi rozumne chlapci pojali dokumentárnosť tohto alba,pretože kapela nefungovala dlhých 14 rokov.Pre zberatelov je to ďalší zárez od elisov,pre nových nadšencov je to prierez tvorbou a akoby návod na počúvanie grunge a pre futurológov,ako som ja,je to predznamenanie ďalšieho alba,kedysi populárnej formácie,ktorý už ale nemusí vyzerať tak,ako sme zvyknutý-a preto aj v nás majú svoje percento kupujúcich.V kocke povedané,nič zvláštneho sa nestalo,len sa vrátila legenda.Dúfam,že ich srdce bude búchať ďalej a Alica sa oslobodí.

                       Hodnotenie:                   6,8

Niektoré kapely hrajú málo a vydávajú veľa,niektoré zase opačne,ale niektoré stíhajú úplne všetko.Medzi týchto pracovitých majstrov patria určite aj poľský Behemoth.

Kapela,ktorá pochádza z poľského Gdanska,veľkého prístavu severu,na pobreží Baltického mora sa začala vyskytovať v roku 1991.Odvtedy majú za sebou veľkú anabázu vyplnenú,ako som už spomenul,prácou, takrečeno,na všetkých frontoch.Výsledok je deveť štúdiových albumov,koncertné album,šesť EP,dve DVD a desať videoklipov.Pre niektorých umelcov v oblasti popu sú takéto počty za devätnásť rokov pôsobenia normálne,ale pre kapelu,ktorá hrá extrémny metal a fanúškovská základňa je neporovnatelne menšia,hlavne v Polsku,ktoré je silne prokresťansky orientované,je to priam úkaz.

Každopádne tu máme nový album s názvom Evangelion a kedže ide o kapelu nesporných kvalít s prímesou kontraverznosti,oplatí sa na to pozrieť bližšie a troška ho prelúskať.

Zvuk:

Zvuk je v tomto pripade kontraverzný,ako napokon aj celá kapela.Je vytvorený s najvyššou obozretnosťou aká sa len dá na tento štýl dosiahnúť.Všetky zvuky sú krásne,mäkučké,pružné a pritom maximálne silné a presné.O zvuku gitár by sa to napr. nedalo na prvé počutie povedať,ale je to pravda.Myslel som si ,že ten zvuk je moc hustý,hutný,ale Colin Richardson (mix Napalm Death, Carcass) vedel presne čo robí.Tento zvuk totiž uceluje celý zvuk do kompaktného celku.Zvuk kopákov je naozaj excelentný,taký sa len tak nevidí.Ja osobne ho môžem porovnať len so zvukom Ulrichových kopákov z alba Justice…Basa nieje moc počuť,ale to len preto,že za každých okolností podporuje primárne nástroje a to gitary a kopáky.Rozhodne nemôžem povedať,že zvuk je sterilný,ako som čítal v niektorých recenziách.Je skrátka výborný a má naň vpliv aj zariadenie,na ktorom ho prehrávate.Je totiž dosť krehký.Ak si album pustíte v aute,alebo na nejakom malom prehrávači ,je zvuk zliaty a v rýchlich pasážach prakticky nič nepočujete.Raz mi to predvádzal jeden môj kámoš.Niekam sme išli autom a pokúšal sa Evangelion pustiť v jeho starej káre.Equalizer stúpal stále vyššie a vyššie-najprv basy,potom výšky,potom stredy a dokola.Nakoniec nebolo počuť vôbec nič,tak sme to vypli.Pri tejto nahrávke teda doporučujem domáce stereo vyššej kvality a nemeniť za žiadnu cenu equalizer.Pokial sa vám album v takomto prípade nebude páčiť,tak to vypnite a zoberte si niečo iné,pretože ten zvuk je súčasť hudby.To ako keby ste sa pozerali na van Gogove slnečnice čiernobielo,nebolo by to ono.Je to umelecké dielo.

Album:

Extrémne rýchle.Takto by sa dalo z pohľadu lajka zhrnúť,čo vlastne za tých 48 minút počul.Naozaj musím povedať,že niektoré skladby sú naozaj extrémne rýchle.Odradila ma najmä 02. Shemaforash.To je naozaj extrém.Ale aj 01. Daimonos je pekný nárez.Takže už som si začínal myslieť,že to vypnem.Potom ale prichádza 03. Ov Fire And The Void,z ktorej sa robil aj klip,zatiaľ podľa mojich informácii jediný k novému albumu,a prišlo konečne zvolnenie.Je to skladba,ktorá zachytáva všetky polohy,od najpomalšej po najrýchlejšiu,ktoré predvádza kapela na novom kuse.Posluchač si môže urobiť prvý dojem.Mimochodom,odporúčam videoklip.Je urobený perfektne.Mne sa lúbi úplny začiatok,ako tá kočka skočí z baráku.04. Transmigrating Beyond Realms Ov Amenti a 05. He Who Breeds Pestilence pokračujú v extrémnej rýchlosti ďalej,ale prichádzajú aj drobné odpočinky a spomalenia.Velmi pekný úsek je v päťke 4:12,ktorý pokračuje až do konca.

Celkovo by som povedal,že album sa zdá extrémne rýchle hlavne kvôli bicmenovi Infernovi.Je to učinený stroj.S kopákmi udržuje celú hudbu v napätí a aj keď zrovna nejde s rytmičákom na prvú,čo sa stáva hádam iba vtedy ,keď mu vypadne palička,tak kopákmi rýchlosť udržuje.Chudák basák Orion,musí ísť za ním a podporovať kopáky,aj keď gitaristi Nergal a Seth si zrovna dávajú oraz.

Resume:

Na to,že takúto hudbu zrovna nepočúvam,album sa mi celkom páči.Musím uznať nesporné kvality,ktoré má.Musím vyzdvihnúť aj muzikantov,ktorí sú na tom technicky velmi dobre.Pre poslucháčov,ktorí Behemoth moc nepoznajú odporúčam vypočuť aj ostatné albumy,alebo aspom predošlé dva,lebo táto doska čerpá hlavne z nich.Po hudobnej stránke si myslim,že ide o normálny death metal,až na Inferna,ktorý to rozpaluje do neskutočných otáčok.Osobne tam počujem Nile a Morbid angel,ale aj taký Death.Black metal tam moc nepocujem.(V textoch je to samozrejme ine.Tie su cierne ako peklo.Nenadarmo sa Behemoth dostal v Polsku na ciernu listinu sektarskych kapiel.)

Skladby sú po albume porozhadzované tiež v dobrom poradí,rýchlejšie sa striedajú s pomalšími.Celý album je od začiatku ako kniha,ktorej príbeh sa naplní v poslednej skladbe Lucifer,ktorá sa mi aj najviac páči.Je totiž z tých pomalších a jednotlivé nápady si môže spolu so zvukom aj vychutnať.Album sa končí tiež kontraverzne a to otvoreným useknutým koncom,s ktorým sa tiež niektorí ľudia nevedia vyrovnať a ešte dlho ťukajú do prehrávača a pozerajú na disk,či nieje niekde nejaká chyba.

No nič,uvidime ako dopadne turné,ktoré sa začína okolo Evangelion roztáčať a myslím,že sa môžeme tešiť na ďalší album,ktorý bude,ako to už u Behemoth býva dobrým zvykom,ešte lepší ako ten predošlí.                                                                                                                                                                                                                                                                   Hodnotenie:      8.2