Ypsinka Žena, 34 let / Nitra

Týmto názvom sa označovali svetské černošské piesne, ktorých melódie kolíšu medzi dur(veselosť) a mol(mierny smútok), kým sprievod má durový charakter. Z pôvodných improvizačných tvarov stabilizovala sa jeho forma v typicky dvanásťtaktový celok v 4/4 metre(cítení). Okrem toho sa strieda spievaná melódia s inštrumentálnym sólom na spôsob dialógu. Forma blues vyhovuje improvizáciám, a preto jeho vplyv na vývoj tanečnej hudby neostal bez očividných stôp. S jeho vplyvom sa stretávame v klavírnej hre i vo forme kompozícií štýlu boogie – woogie a rock and roll (rýchlych tancov v párnom metre).⁴

Pred vznikom moderného blues boli známe niektoré charakteristické znaky, nakoľko pozostával z osobitých zvláštností svojho prejavu. Rannou formou blues boli vzájomné pokriky a odpovede, ktoré však neboli ohraničené hudobnou formou a nesprevádzali ich snaha o hudobnú harmóniu. Praotec blues tak vznikol medzi černošskými otrokmi pracujúcimi na poliach, ktorí na seba pokrikovali a neskôr tak vznikali jednoduché popevky. V súčasnom, modernom blues môžeme badať prvky európskej harmonickej hudby, kde spevák sa snaží transformovať pokriky a odpovede do súhry s gitarovými nástrojmi.

Blues je vokálno-inštrumentálny hudobný žáner, ktorého počiatky vznikli v afroamerických komunitách USA. V blues sa kládol dôraz na sólový spev za sprievodu najčastejšie harmoniky alebo gitár. Spočiatku boli texty jednoduché a verše sa trikrát opakovali. Neskôr sa posledné opakovanie verša nahradilo jedným, ktorý tak uzatváral celú strofu. „Bluesman“ sa snažil do textov vkladať vlastné pocity a myšlienky. Texty vraveli o útrapách, krutosti života a ťažkých časoch. Slovo „blues“ odkazuje na to že človek je pod vplyvom tzv. démonov smútku, čiže je bez nálady a plný smútku.

Väčšina textov najstarších bluesových skladieb je v príkrom kontraste s textami súdobej populárnej hudby a stal sa základom pre vznik moderných žánrov ako sú ragtime R´n´B, rock, hip hop ale hlavne Jazz.

4. prof. PhDr. Ladislav Burlas, DrSc.: Formy a druhy hudobného umenia, str. 278

Je široké a nepresné označenie pre európsku hudobnú tradíciu v náboženskej a svetskej hudbe a hudobné formy z nej odvodené. Jej vznik siaha do stredoveku zavedením Gregoriánskeho chorálu, ktorého základy sú v Gréckej kultúre, kde ako prvý Pytagoras popísal základné vzťahy a stupnice v hudbe. Produkuje a vyvíja sa dodnes. Vyvíjala sa spolu s kultúrnym aj s nástrojovým pokrokom v Európe. Najskôr bola prezentovaná len vo forme vokálnej, neskôr aj vokálno-inštrumentálnej a inštrumentálnej.

Hudba v stredovekej Európe bola spočiatku výsadou cirkvi. Gregoriánsky chorál je jednohlasý útvar, ktorého melodická a rytmická zložka sa prispôsobila slovnej, najmä biblickej próze.³ Jedná sa o zbierku piesní, ktorú dal zozbierať a utriediť pápež Gregor I. Veľký. Jednalo sa výlučne o chrámovú hudbu. Avšak neskôr sa začali objavovať potulní speváci, oveľa neskôr aj inštrumentalisti. Hudba prechádzala z chrámov do ulíc, alebo na kráľovské dvory. Rytmika sa upevnila, texty mali svetské námety a k jednému hlavnému hlasu sa začali pridávať ďalšie. Vznikal nespočetný počet nových vokálnych foriem, počet hlasov sa rozrastal z jedného na dva a viac. V počiatkoch sa preberal prvý hlas z Gregoriánskeho chorálu a k nemu sa komponoval ľubovoľný počet ďalších hlasov, postupne sa začala komponovať celá hudba nanovo. Vznik notačného systému a presný zápis dĺžky a výšky tónov umožnil kompozíciu hudby a jej presnú reprodukciu z papiera. Toto bol počiatok vážnej hudby ako ju poznáme dnes. S rozvojom notácie sa rozvíjala aj hudobná teória a menili sa pravidlá, podľa ktorých sa hudba komponovala. Hudba v týchto časoch bola výlučne vokálna a polyfonická (viachlasá). S rozvojom nástrojov začali jednotlivé ľudské hlasy nahradzovať nástroje.

Neustály vývoj napredoval do obdobia ktoré je známe ako Renesancia. Renesancia v hudbe sa datuje približne od roku 1400 do roku 1600. Tieto roky sú veľmi orientačné, keďže každé obdobie prešlo plynule do ďalšieho. Neexistuje presný rok kedy sa dá hovoriť o skončení Renesancie a nástupe Baroka, zmeny prišli postupne a pomaly. Pre hudbu Renesancie bol typický dôraz na ľubozvučnosť, jednoduchosť, rovnováhu a vyváženosť. Ľudia v tomto období vnímali narozdiel od nás hudbu viac horizontálne. To znamená že sa natoľko nesústredili aké tóny znejú dohromady a aké vytvárajú akordy, ale vnímali jednotlivé hlasy oddelene.

Ďalším obdobím bolo obdobie Baroka. Trvalo približne od roku 1600 do roku 1750 kedy zomrel J.S.Bach. Vyznačovalo sa svojou ozdobnosťou, prepracovanou melodikou a harmóniou. V tomto období ľudia začali v hudbe zmýšľať viac vertikálne. Sústredili sa na to aké tóny znejú naraz a tým dali základ modernej harmónii (náuka o akordoch). V tomto období vznikli niektoré známe formy ako napr. Opera. Hlavné zastúpenie mali sláčikové nástroje a organ.

Nasledovalo obdobie Klasicizmu, ktoré trvalo medzi rokmi 1750 až 1820. Charakteristické preň je jednoduchosť, hravosť, melodickosť, ľahkosť a jednoznačná harmónia, ktorá sa v tomto období definitívne dostala do popredia a tento spôsob zmýšľania v hudbe trvá dodnes (vertikálne zmýšľanie). Veľkú úlohu v tomto období zohrával symfonický orchester a použitie klavíra. Z hudobných foriem vzniká napr. symfónia.

Klasicizmus prešiel do Romantizmu ktorý trval od roku 1820 približne do roku 1910. Vyznačoval sa dôrazom na cit a individualitu. V hudbe to znamenalo výraznú melódiu, rytmus a silné cítenie. Toto bol posledný smer, v ktorom sa hudba vyznačovala spoločnými znakmi.

Ďalej nasleduje hudba 20. a 21. Storočia, čiže súčasná vážna hudba. Tento pojem nenesie žiadne spoločné znaky, neoznačuje žiaden umelecký smer ani štýl, je definovaný iba historickým obdobím. Toto obdobie je štýlovo veľmi rozmanité a nejednotné, preto je nemožné klasifikovať ho obdobným spôsobom ako predošlé obdobia. Dalo by sa povedať že v súčasnosti neexistujú žiadne hranice ani pravidlá pre tvorenie hudby, záleží len na skladateľovi čo vymyslí a na poslucháčovi či sa mu dielo zapáči.

3. PhDr. Banáry Boris CSc. Dejiny hudby, skriptá hudobného konzervatória v Žiline

Hudobný žáner môžeme chápať  ako kategóriu hudobných diel,  ktoré majú spoločný štýl alebo  spoločný hudobný jazyk.  Hudbu však môžeme kategorizovať aj podľa iných  kritérií ako hudobných. Môžeme ju deliť  napríklad  z hľadiska geografického pôvodu. Každý hudobník má  iný pohľad na hudbu,  jej vznik,  zámer pod akým ju tvorí,  a preto môžeme pozorovať  množstvo hudobných  žánrov. V súčasnosti je nespočetne  veľa hudobných žánrov,  ktoré na seba navzájom nadväzujú  a ovplyvňujú sa. Myslím si, že je priam nemožné  pomenovať všetky hudobné žánre  a štýly vzhľadom na to, že svet hudby  sa stále posúva dopredu a každým dňom  môže kombináciou  rôznych hudobných štýlov  vzniknúť nový žáner hudby, ktorého existencia  sa na hudobnej scéne  ďalej rozvíja,  formuje a mení,  čo vedie k vzniku ďalších  žánrov. Štýlová rozmanitosť súčasného  hudobného diania (bez toho aby sme  prihliadali k jej umeleckej kvalite)  je však z historického hľadiska úplne  logická a zákonitá.  Všetky štýlové, slohové  a medzislohové kombinácie sú dnes principiálne  možné, prípustné. Nedá sa s určitosťou  povedať, ktorá z týchto kombinácií  je pre súčasnosť  štýlovejšia,  ktorá by mala byť v súčasnej dobe preferovaná, nadhodnocovaná, ktorá je tradičnejšia,  ktorá avantgardnejšia,  horšia,  lepšia, ktorá je pre novú hudbu  reprezentatívnejšia.²  Z tohto dôvodu som sa rozhodla popísať  len niekoľko základných a všetkým  známych hudobných žánrov,  od ktorých sa  zväčša odvíjal vznik  iných hudobných žánrov.  V BLOG-u postupne spomeniem  vážnu hudbu,  jazz, blues, ska ale aj hudobné žánre ako techno, drum´n´bass alebo rap. Každý z týchto žánrov  má svoj špecifický  pôvod a možno  ho rozpoznať podľa  určitých základných  vlastností.  Nie vždy sa však dá s určitosťou  posúdiť o aký žáner  sa jedná,  dopomáhajú nám k tomu hudobné  štýly,  vďaka ktorým vieme  aspoň približne  povedať o aký hudobný  žáner ide.

2. Ctirad Kohoutek: Hudební styly z hlediska skladatele, str. 141