zebra 35 let / velky krtis

akurátnosť postoja

nabáda k nehybnosti

nehybnosť tak šteklí v nos

ZRETIE

Zasadená stopkou svojej bylinnosti

Potláčaná, do zeme kolom zatláčaná bytostnosť

Ústa priťahuješ ku kvapke „mňa“

Jazykom sa blížiš

Neznámo hltáš

Neznámo hltám

...pohltáme...

Celí ponorení sa kľudne pohltiť nekonečnosťou ,,,bez konca konečnosťou necháme...

Už klíčim..

Už mám kvety..

Ach bylinnosť...aká pominuteľná...

Ako čas zmätok narobí...

Už vädnem...

Nemám plody...

Ach bylinnosť...aká pominuteľná...

Ako vždy čas...zmätok narobí...

Na podnebí steblo sa ti lepí

Suché pichá dasná

Steblo „mňa“...

Mojej bylinnosti odzvonilo

Na scénu prichádzam...spolu odídme. 

Vysadená ranou tvojej bylinnosti

Ja rozlievam sa na živú vodu tebe pod kroky

Ruku pritláčaš

Chceš viac z môjho „mňa“

Vedˇ si vezmi

Neodíd

Spolu odídme...

Zvlhnuté sú, asi hlavne preto v ústach nič čarovne nechrumká.

Vyžraté červené pery od zaschnutej kvapky vína,

Muselo ich byť viac, pretože jedna kvapka tak červené more na perách a následne v celom tráviacom trakte nespôsobí...

A tak slanú chrumku bez chrumkania rozmačkáš,

Zložíš okuliare, po ktorých bez skiel zostal len rám...

Rám bez poslania, bezcenný bez skiel bezcenný... rám...

A tak chrúmeš chrumku od papriky červenú,

Ružovou papuľou, vyštípanou nie vetrom,

Papuľou, ktorá cez noc vypila všetky hriechy svetské.

No, tak chrúmeš tú chrumku, ktorá nevládze viac chrumkať.

A tak preklínaš svedomie, ktoré nevládze viac hrízť.

Stáť a v stoji na chodníku pohodený, so svojím rámom bez skiel tak bezvýznamným...

Ale určite nás tu niekto rozsypaných nájde...

Je už vidno, niekto tadiaľto pôjde a pozbiera naše mory nočné...

Pri najväčšom nepovšimnutí do nich aspoň kopne...

R.T.                                                           2008 (Jún)