Vzhľadom k tomu že náš drumblastmaster Rudolf mal autohaváriu ktorej výsledkom bola zlomenina ruky boli sme nútení upraviť naše najbližšie plány, ktoré sa týkali hlavne nahrávania. Toto sa posúva kvôli vyťaženosti Rolandovho štúdia na január 2010. Koncertné aktivity by toto zranenie nemalo ovplyvniť.
God Defamer - Promo 2009 (2009)
Čo sa to tu stalo, „Slovak death metal supergroup“? Srandičky bokom, je fakt, že God Defamer je síce veľmi nová banda, ale zišli sa v nej ľudia, ktorí toho už odohrali riadne a traja z nich majú za sebou kariéru v Dementor, čo je
skupina, ktorú treba predstavovať zrejme len totálnemu ignorantovi, a ten za to fakt nestojí. René ako jeden z hlavných tvorcov všetkého, čo Dementor vydali až do albumu „God Defamer“ vrátane, Jaro ako ten, koho hlas hrmel o umieraní cirkvi a Alex, ktorý
už pred desiatimi rokmi kdesi celkom inde pri komponovaní a v štúdiu podal výkon, ktorý by bez straty bodu obstál aj dnes a v Dementor bol tiež viac než len do počtu, to už by mohla byť záruka kvality. A aj je.
Pokiaľ by ste si mysleli, že ak majú 3/5 zostavy korene v Dementor, tak stvoria zase len „ďalší Dementor“, tak nula bodov. God Defamer pripomínajú „blahušiakovský“ Dementor málo a ten „schmögnerovský“ alias slovenskú rukavicu hodenú brusičom typu Krisiun
vôbec nie. V januári nahratý promáč prináša päť skladieb po každej stránke vysoko kvalitného a nielen na stredoeurópske pomery sviežo znejúceho, pritom nekompromisného a agresívneho death metalu. Ten charakterizujú technické, variabilné gitarové riffy,
pestré a presné tempá s mnohými nečakanými, ale nie nasilu z rýchleho do pomalého lámanými zmenami, celkovo agresívna, až jedovatá hudba, ktorá ale výborne využíva aj melodickejšie pasáže, gitarové dvojhlasy a milovníci sól si prídu na svoje, pretože ich
autor by neudržal ruky v pokoji snáď ani keby hral ten najhrubší goregrind. Nie je celkom možné túto skupinu označiť za technodeath, pretože pri všetkej prepracovanosti jej hudba nevzbudzuje dojem hrania techniky pre techniku, ale počuť, že cieľom je skôr
celková nálada, vyznenie a atmosféra, a dojem technickosti nie je výsledkom úporného snaženia, ale toho, že z takýchto skúsených hudobníkov to lezie tak akosi spontánne. A označenie brutal death tiež nie je na mieste, pretože napriek častým klepačkám sa
tu varí z klasickejších surovín, inšpirácia u spolkov vyznávajúcich čistú „strojovú“ hudobnú brutalitu alebo surovú zverskosť z tejto hudby netrčí. Nebojte sa, že budete počúvať nejakú „nie dosť tvrdú“ záležitosť, toto je rýchly, zúrivý death metal ako
remeň, ale s pridanou hodnotou v podobe pestrosti, chytľavosti, vyhrávok a živosti, reprezentovanej naštvanou, občas priam rozzúrenou rúhavou náladou. Ostro proticirkevné texty prednáša výborne frázujúci vokál v niekoľkých polohách - deathmetalové hĺbky,
rev a v niektorých momentoch máte aj pocit, že do štúdia snáď zavítal istý Sylvain H.
Dielo, v ktorom hľadať nejaké hudobné a iné chyby je v podstate strata času, korunuje kvalitný, čistý a hutný zvuk z domáceho štúdia (heeej, vážení, a „profesionáli“ snáď aby išli žrať piesok?!:-D) a celkovo konštatujem, že na Slovensku sa podaril
kvalitný, moderne znejúci death metal, ktorý mi našťastie nepripomína polosyntetickú zámorskú produkciu dnešných dní, ku ktorej je často dolepená koncovka -core.
(Martin)
