I. Začiatky a prvá zostava (2011- 2013)
Na jar v roku 2011 si pridal Miro B. Tona do spoločnej konverzácie s Morom (teraz v kapele Klan, predtým Sektor 20, Rise of the Forsaken) na Skype. Miro totiž zháňal ľudí
na hranie a s Tonom sa poznali z menšieho projektu, kde spolu hrali. Tono (predtým v Sayright, Equidem, Corrupt, Skunk Revenge a Critical Minds) vedel, že Miro je správne šialený a naviac si pomýlil Ohma(Evil Eye) s Morom, ktorého poznal, tak sa dali
všetci do družnej debaty :).
Skúšobňu sa podarilo zohnať v Bánovej a začalo sa so sťahovaním a hraním. Tono využil niektoré svoje staršie nápady, jamovalo sa a vznikli prvé skladby - Edgar Alan Poe,
Bludisko, Cesta, Túžba, Zmena, Zuzke a Stádo Bravčových Hláv. Texty doplnil Peter M., Mirov kamarát, ktorý žije v Prahe. Jedine Stádo Bravčových Hláv napísal Miro. Kapela však nemala nikoho na basu a basákov je málo. Na jednej skúške bola basáčka Monika,
ale v kapele nakoniec začal hrať Mišo M., ktorý hral na basu v kapele Rise of the Forsaken, s ktorou bola zdieľaná skúšobňa. Kapela sa pôvodne volala Kôň Bohov podľa Mirovej prezentácie v Power Pointe z nejakého školenia v práci. Prezentácia sa dostala k
Tonovi a Morovi náhodou, pravdepodobne ako zabudnutý súbor na USB kľúči. Tona (a asi aj Mora) prezentácia veľmi oslovila. Tu je jej text:
Kto pracuje, hrb si plánuje
Alebo choď do roboty zadara
Kto myslí, má hadiu farmu na účesy
Peniaze si kúpia všetko, aj hadieho chromého brata
Názov sa však musel zmeniť na Mirov popud, pretože v Martine je Kôň Bohov veľká nadávka, možno aj horšia ako Milan :). A samozrejme, rodina sa pýta, že ako sa voláte a
podobne... Tono navrhoval názov Tlupa, dohodou sa však kapela nazvala Húf a Mišo k tomu napadlo pridať dovetok "Krikov". Tono potom urobil logo, kde dal postavu z obrazu Výkrik od Edvarda Muncha. Jeho oči však robili dve "o" namiesto "u" a kapela sa teda
prepísala na Hoof Krikov.
Samozrejme, zháňal sa niekto na spev. Moro síce vedel ručať ako správny tur, ale so spevom to už bolo horšie. Mišo poznal Zuzku, ktorá študovala operný spev a tá to vzala.
Robila teda klasický duet typu "kráska a zviera" s Morom :). Niekedy v tomto období sme Zuzku zapojili do súťaže o najkrajšiu hudobníčku, odfotila sa s Tonovou gitarou v starej telefónnej búdke pred skúšobňou.
Kapela usilovne skúšala, do setu ešte pribudli covery Mortal Kombat od Ryashonu z Japonska, Breathe od Prodigy a Tonov transcript U.N. Owen Was Her z japonskej hry Touhou
Project (Tono má viditeľne rád japonské veci). Posledná menovaná pieseň však bola v našich končinách nazývaná aj Death Waltz, ako tzv. Black MIDI. Prvý koncert kapely bola akcia Krikfest vol. I. v Boonker Clube, ktorú viac-menej zorganizoval Mišo.
Aj napriek tomu, že to bol prvý koncert, ľudia hovorili, že to bolo celkom dobré, ale divné :). Stalo sa však niečo nečakané. Zuzka sa rozhodla, že nechce spievať v
takejto kapele a chcela odísť. Kapela ostala bez speváčky, Tono sa ešte pohádal s Mirom a ten tiež odišiel. Kapela teda ostala bez speváčky a bubeníka. Miro neskôr spolu s Andrejom C. a Radom B. zakladajú Sektor 20. Neskôr sa k nim pridal aj Moro, ale
ostal naďalej aj v Hoofe Krikov.
II. Druhá zostava a prvé nahrávky (2013 - 2014)
Okamžite sa začali zháňať nový ľudia a paradoxne bubeník sa našiel pomerne jednoducho. Tono kontaktoval svojho kamaráta Joža z kapely Demonic Chorals. S bubeníkom, ktorý
hrá v black metalovej kapele to nemôže byť predsa zlé :).
Keďže zohnať speváka/speváčku je veľmi náročné, za mikrofón nastúpil k Morovi Mišo. Kapela teda mala dvoch, čo kričia. Krikov bol celý hoof. V kombinácii s Jožom to bolo
naozaj zaujímavé. Kapela skúšala ďalej, pričom vznikli celkom nové verzie starších piesní. Potom kapela odohrala pamätné turné. V
piatok v Čadci a v sobotu v Žilinskom Boonkri :). Vtedy sa začala kapela obliekať do košieľ a kravát. Dôvod bol však jednoduchý, nikto iný to nerobil a každý má predsa doma košeľu.
Začalo sa nahrávať a v roku 2014 kapela konečne vydáva EP s názvom "Štvrtá Cesta", ktoré obsahuje pesničky Bludisko, Cesta, Edgar Alan Poe a Zuzka. Nahrávalo sa v skúšobni.
K novým piesňam bolo treba nové fotky na propagáciu kapely. Nevedeli sme kde a viac menej sme len vyskúšali, či by sa nedalo fotiť v bývalej žilinskej synagóge, ktorú
práve rekonštruovali. Paradoxne nebolo také ťažké dostať kľúče (veľká vďaka Marekovi Adamovovi za ne) a fotografka Kiush urobila veľmi dobré fotky. Na fotení bol aj Ondrej, Tonov spolužiak zo strednej...
Všetko bolo super, akurát pred koncertom na krste kapely Archa Mišo povedal, že je to jeho posledný. Opäť sa teda musela zmeniť zostava.
III. Tretia zostava a dvojsingel Lúka/Masovka (2014-2015)
Riešilo sa teda kto bude hrať na basu. Našťastie Tono mal priateľku Evu, ktorá sa na basu učila a začala cvičiť pesničky Hoofu. Ku speváčke sme sa vtedy dostali ako vždy
- úplnou náhodou. Moro odporučil Lenku a Tono jej napísal s tým, že sa poznajú, ale nebolo to tak :). Lenka mala predošlé skúsenosti v country kapele, ale ak by sme sem zavesili nejaké video, tak nás určite zabije :).
Kapela skúšala ďalej a pribudla napr. pesnička Masovka, ktorej text napísala Eva. Samozrejme bolo treba nahrávať, veď konečne prišiel niekto, kto vedel spievať a tak sme
nahrali. Tentokrát dve piesne – Lúka (predtým Edgar Alan Poe) a Masovka. Je asi potrebné spomenúť, že kapela pri nahrávaní bohužiaľ nepostupovala veľmi spoločne. Všetky gitary a polovicu basgitary musel nahrať Tono a mix opäť ostal iba na
ňom.
Niekedy v tejto dobe kapela prestala hrať v košeliach a kravatách, pretože väčšina členov bola proti. Tak sme boli zas raz oblečení ako normálni ľudia. Natočili sme aj prvé veselé promo video.
Opäť však došlo k zmene. A tentokrát veľkej. Kapelu naraz opúšťajú Lenka a Moro. A naviac, Jožo sa vrátil do svojej domovskej kapely Demonic Chorals.
V kapele teda ostal iba Tono a Eva. Boli nápady aj na skončenie, ale všetko to zahodiť by bola veľká škoda. Zohnala sa nová skúšobňa a kapela sa začala stavať na vlastné
nohy. Eva s Tonom poznali bubeníka Zdena, ktorý s nimi mal hrať, no bohužiaľ sa nenasťahoval do skúšobne ani na piaty pokus :).
V jednu chvíľu to vyzeralo, že v kapele bude spievať a hrať na klávesy Kristína S., ale bohužiaľ z toho zišlo. Do kapely však dotiahla bubeníka Mareka, s ktorým vraj
chodila na obedy.
Keďže v kapele nemal kto spievať a Tono mal čo robiť s hraním na gitare, hľadal sa niekto na spev. Tu prichádza na scénu už spomínaný Ondro, Tonov spolužiak z gymnázia
Varšavská (#gvarza), ktorý vtedy spieval v nevystupujúcej kapele s pracovným názvom O. S. Nebol to síce veľmi
vyspievaný hlas, ale snaha a ciele boli na mieste. Začal teda spievať v Hoofe Krikov. Taktiež sa zháňal druhý gitarista. Tu Tono veľmi chcel, aby s nami hral gitarista a spevák z už zaniknutej kapely Náhodná Zmena – Funďo, keďže Tono je ich veľký fanúšik
a založil im aj fanstránku na Facebooku :).
To boli vtipné časy. Funďo bol na prvej skúške, kde bol veľmi nadšený a od všetkých si vypýtal tel. čísla. Potom však 8-krát neprišiel. Kapela teda hľadala ďalej. A našla
Ohma spomínaného na začiatku. Ohmo došiel na prvú skúšku, počúval a obzeral sa tak, akoby sa mu to nepáčilo. Na konci však povedal, že ide do toho. Boli sme teda kompletní.
V novej zostave sa tvorba kapely začala viac vzďaľovať metalu a približovať k rocku. Došlo k prerábke niektorých skladieb. Ondro napísal nové texty a niektoré
poupravoval, prerobili sa aranžmá pesničiek a naskúšali sa nové. Kapela sa vrátila ku košeliam, k čomu Ondro pridal výhradne čierno-biely image (vraj to ma symbolizovať protest proti vizuálnemu smogu a večný zápas dobra so zlom, ale hlavne na
čiernobielych fotkách vyzeráme lepšie:)). Aj sme sa znova nafotili a aj logo zmenili. Vytvorila ho Eva inšpirovaná písmom,
ktoré vymyslel známy slovenský maliar Martin Benka.
A šli sme hrať do Migrény. Koncert mal celkom úspech, aj keď nikto nevie prečo :). Ondro spieval so štuplami v ušiach a na svojom prvom koncerte to príliš hrotil, takže
na konci mu takmer odišiel hlas, Marekovi pre zmenu odišla dvakrát šlapka na bicích značky Amati. Z tohto koncertu je jeden klip.
Bolo vytvorených viacero nových pesničiek a nahraté demo Oukej Bejbe, ktoré však nahrali iba Tono s Evou doma a Ondro ho prišiel k Tonovi naspievať (bicie sú z počítača).
Marek sa rozhodol cestovať a tak kapelu opúšťa.
V. Príchod Tomáša a nahrávanie albumu, zmeny v zostave (2015 - ...)
Opäť sme raz zháňali bubeníka. A bolo to ťažké. Na skúške bol profi bubeník Zabo. Tomu sme sa nezdali dosť „zabehnutí“, tak účinkovanie v kapele odmietol. Nakoniec po
dlhšom čase Ondro zohnal bubeníka Tomáša. A zohnal ho v krčme :). Bol o tom aj článok.
Kapela začala skúšať na plné obrátky a aj koncertov bolo
tentokrát viac. Tono poslal staršiu verziu Lúky do Demovnice Rádia_FM. Natočili sme dokonca upútavku na
hlasovanie.Modelka je Tonova kolegyňa z práce Denisa, ktorá taktiež nahovorila španielčinu. Nemčinu nahovorila Rakúšanka Ivonne L., vtedajšia priateľka Tonovho kamaráta. Jubilantov nahovorila Eva a Ondro sa
zhostil prehľadu cien piva na začiatku videa. Upútavka však veľmi nepomohla, a tak sme otravovali všetkých na Facebooku, aby za nás hlasovali (sorry). Jedno kolo sa nám aj podarilo vyhrať a Rádio FM muselo s kapelou urobiť rozhovor. Toho sa ujal Tono. Kapela vydržala v Demovnici 2 mesiace :).
Kapela hrala ďalej a bolo treba nahrávku – album. Slovenský konceptuálny album len tak nenájdete, a tak sme sa do toho pustili my. Našťastie sme sa dohodli, že pôjdeme do
normálneho štúdia, aby to bolo dobré a šli sme nahrávať do Jablunkova (GM recording studio).
V štúdiu sme nahrali aj jeden bonus – Slovenské Mamičky, keďže sme do albumu potrebovali spev opitých ľudí. Snažili sme sa spievať zle a ukázalo sa, že nám to naozaj ide.
Dňa 29.7.2016 sme v Klube Kolečko pokrstili náš debutový a konceptuálny album Poď si po mňa. Album sme nahrávali pomerne dlho – za 5 dní sme strávili v štúdiu 68 hodín,
pričom sme si dali záležať :). Náš prvý album je teda konceptuálny a cez ruchy a rôzne rozprávanie medzi piesňami rozpráva príbeh mladého dievčaťa ktorý sa končí samozrejme vraždou J. Tvár nášho albumu sme hľadali pomerne dlho stala sa ňou naša kamarátka
Veronika, ktorá v kombinácii s krvou vyzerá, na albume výborne (minimálne Tono si to myslí).
Ešte pred vydaním albumu sme odohrali koncert v Čiernom, ktorý organizoval dnes už slávny Džordžó. Album sme pokrstili dňa 29.07.2016 v klube Kolečko úderom polnoci spolu
s kapelami Sektor 20 a Trix. Krstný otec bol Miro B. z kapely Sektor 20, ktorý si dokonca obliekol farárske rúcho. Kto nebol môže ľutovať :). Taktiež sme vydali video z nahrávania, ktoré zachytáva naše radosti.Krátko po krste kapela stráca bubeníka Tomáša
a tak sme hľadali opäť schopného bubeníka. Najskôr sme si mysleli že náš nový bubeník bude Paco, dokonca sme mu natočili improvizovanú tlačovku. Ten si to však po jej vzhliadnutí asi rozmyslel a nakoniec sa naším novým bubeníkom stal kamarát Mišo (predtým
hrával s Ondrejom v O.S.). Na jeho počesť sme tlačovku opakovali a tú aj zverejnili :). Opäť sme sa objavili v Demovnici rádia FM, tentokrát s piesňou Bravčové hlavy z nášho albumu Poď si po mňa. Recenzentovi sa zdala trocha tvrdá, avšak podľa nás ani nie je :). Po naskúšaní piesní s Michalom však kapela prichádza o ďalšieho
člena – a to o basáčku Evu. Mali sme však už dohodnutú akciu v Migréne, tak sme ju odohrali bez basy a aj keď miestami chýbala, celkom sme to dali. Namiesto Evy nastupuje náš kamarát Ivan (kedysi tiež člen O.S.), ktorý síce nie je dievča, ale dlhé vlasy
má. Zasiahla nás však ďalšia tvrdá rana a to, že gitarista Ohmo pracovne odchádza do Nemecka. Boli sme teda nútení pokračovať vo štvorici kým sa nevráti. V takejto zostave sme už odohrali aj prvý koncert v Kolečku.
Dňa 18.02.2018 kapela vydáva singel Žilina Pije o žilinských krčmách. V priebehu dvoch dní videoklip získava na youtube 1000 videní, čo je jednoznačne najrýchlejšie sa
šíriaca skladba v histórii kapely. Onedlho následuje ďalší song - Sunday in NY, ktorý je prvou skladbou naspievanou v angličtine. V tomto období sa k nám pripája posila z ČR - gitarista Ondřej, ktorý nakoniec zaskakuje na basgitare na koncerte v Migréne
02.06.2018...
#hoofkrikov #zilina #slovakia #rockmusic #demovnica #klubkolecko #radiofm