Mesiaš
V chôdzi po pustej márnej krajine,
Kde chlad a stovky myšlienok
Bezhlavo pulzujú ako nemý hurikán,
Cítil ťarchu šepotu svojích stôp.
Horizont bez konca,
slnko sa rozpadlo na hmlu.
V čakaní a bezútešnej nádeji,
norí sa tmavá postava,
Strhaná,opadaná,
držiaca žezlo večného hriechu rozumu.
Odvrhnutý a bezhodnotný,
nenávisťou zahnaný až na
pokraj známeho.
Bez mena,bez budúcnosti,
odsúdený a spútaný nemotou citov.
Tak veľa,tak mnoho predstáv a prianí,
čas prestal mať zmysel.
Zrodil sa v záhrade ohňa a chaosu.
Súdu je koniec,
vyhnanstvo v pekle nesmrteľne samoty.
Ty,ktorého pohľad trhá zrak,
Nesieš bremeno ľudskej trúfalosti.
Ty,ktorého srdce žije,nebol si hodný
teplého dotyku.
Ty,na ktorého padol všetok hnoj sveta,
výštvaný buď,
lebo stvorený bol si k obeti niesť
zázraky červov.
Niet konca,ani úniku.
Pretrvaj,pokiaľ nezanikneš spolu s civilizáciami
ničiacich sami seba.
Buď,aby tyrania,utrpenie a skaza našla samú seba.
Stvorenie ! Stvorenie !
Nositeľ odvratu dňa konca,
Pochovaný bol v tebe totem ctivosti.
Vyvolený,predurčený blúdiť a byť!
Údel ! Údel !
Ty,pod ktorého ťarchou svedomia
hnije jadro Pandory,pomsty nezhliadneš,
lebo žiadna sila života nedrieme
v tvojom tele.
Len najodpornejšie pudy ľudských beštií,
ktorých démoni boli do teba vložený,
spaľujú tvoje zatratené telo.
Všetky jedy sveta pojať si musel.
Bez výberu,bez práva,bez práva musíš byť,
Aby sme za svoju vinu
Sami pykať nemuseli.
Oslobodenie ! Oslobodenie !
Rado Hrčka /09/