Vo štvrtok 26.septembra 2013 mal bratislavský klub British Rock Stars na programe akciu nazvanú „Pressburg rock ‘n’ roll & punkrock“, na ktorú mali zavítať známejšie aj menej známe
bratislavské undergroundové skupiny. Pred koncertom bolo v klube dlho málo ľudí, no v jeden moment akoby pred podnikom zastavili minimálne tri autobusy plné fanúšikov a začal sa nával 
Večer otvárali „punkáči“Jolanin RozpaRock. Zahrali svoje pikantné protest songy, pri ktorých si rozhodne nedávali pred ústa servítky. Toto zoskupenie vzniklo pomerne nedávno a vslatne „len tak zo srandy“, najprv hrávali iba prevzaté piesne známych punkových kapiel na párty či oslavách. Od tej doby sa zlepšili a hrajú takmer všetky skladby vlastné. Zazneli skladby ako Svätá stolica, Humanitárny bombardér, LP platňa. Zvuk mali pomerne zlý, hlavne spev gitaristu Sekiho bol nevýrazný a nezrozumiteľný. Počas prvej kapely sa ľudia z baru do sály dostávali iba pomaly, preto chlapci nezdržiavali a skoro prenechali pódium druhej formácii, The Averzia.
Vidno, že tátopunková kapelka má u nás veľa fanúšikov, keďže počas ich vystúpenia vypuklo to pravé koncertné šialenstvo. Jednoduchá punková hudba s prvkami RNR v rýchlejšom tempe,
chytľavé melódie a pekné gitarové vyhrávky. Spev a prejav speváka bol trošku svojský a musel som si naň zvyknúť, no nakoniec sa mi to podarilo a ich hudbou som sa bavil.Texty sú síce o spoločenských
problémoch, ale hlavne o alkohole a zábave. Atmosféra bola skôr uvoľnená a z piesní som mal optimistický dojem. V sále sa intenzívne tancovalo a pogovalo, zvuk bol veľmi slušný. Fanúšikovia
počuli vypaľovačky ako napríklad Žijem v realite, RNR ma drží nad vodou, Averzia. Ako bonus pre fanúšikov zazneli aj “hitovky” legendárnej Zóny A,akoČervená armáda a Ja pijem pivo. Po nej
nastala opäť „výmena stráží“ a na pódium sa chystala hlavná hviezda večera, rocková kapela Radix.Netrvalo dlho a „radixáci“ už odpaľovali nárezy z pripravovaného albumu Nezlomní a nezlomení pieseň po
piesni. Fénix, Štíty proti nám, Bývali časy, Korene,Plamene rieka ďalšie, ale aj dve „staronové“PrísahaaOrol, ktoré budú na albume v nových verziách. Navzdory tomu, že som túto kapelu
videl v krátkom časovom slede už trikrát, nenechala ma jej hudba chladným. Hýbal som sa, spieval som si, tešil som sa, na chrbte som mal zimomriavky. Hudba Radixu sa dá lenťažko zaradiť do konkrétnej žánrovej škatuľky. Najdôležitejšie
ingrediencie v nej sú hudobná prepracovanosť (gitarové a klávesové vyhrávky, sóla, dvojkopy, žiadne hluché pasáže…),jednoduchosť (punkový spev, gitarové riffy, jednoduché podanie hudby),
atmosféra (klávesové melódie, atmosférické podmazy, gradácia) a charizma (prejav speváka, krásne poetické texty plné metafor o živote). Je to asi zámerne nastavené tak, aby to oslovilo širokú škálu poslucháčov –
metalistov, rockerov, punkerov atď. Keďže v maličkom priestore sály sa tlačilo cez 140 ľudí, vzduch bol vydýchaný a v miestnosti bolo veľmi horúco. Zo začiatku setu sa fanúšikovia skôr upokojili, vnímavo počúvali texty a
užívali si tajomnú atmosféru. Napriek tomu pogo na seba nenechalo dlho čakať Zvuk bol celkom obstojný, aj keď bolo slabšie počuť gitaru,
občas aj klávesy a miestami sa zvuk nástrojov zlieval dohromady. ”Radixovia” svojim fanúšikom pripravili aj dva bonusy, v podobe futbalovej hymny PVP 1969 a prevzatej skladby Na panské od legendárneho
Derešu. Počas nich sa strhlo v dave najväčšie “peklo” a divoká zábava bola v plnom prúde.
Poslednú kapelu, punkovú Bandygoru som žiaľbohu už nevidel, keďže mi prišlo z vydýchaného vzduchu nevoľno a musel som z koncertu odísť. Verím však, že aj oni pripravili publiku poriadnu dávku undergroundovej hudby a zábavy.
Akcia dopadla podľa mňa viac než uspokojivo. Kapely boli výborné a vážnejšie problémy som počas koncertu nezaznamenal, napriek množstvu vypitého alkoholu fanúšikmi (vraj na bare už nemali ani čo nalievať :D). Zábava bola síce divoká, ale myslím si, že v rámci normy. Cítil som sa tam dobre :-)
