V kaluži krvi?!
Strašne mladý stále sa smial v objatí s dievkou, ktorú miloval. Nepoznal problémy a nenávisť, vôbec netušil o čo musí prísť. Jedného dňa za mesačného splnu v podvedomí cítil veľkú ranu. Šiel so svojou láskou z mesta, nik mu nepovedal "to je zlá cesta". ... Po tme v noci zletia vrany. Sám v ich moci už sa nik neubráni. ... Dievčina ušla a plakala v diali, my sme ho chytili štyria a kopali. Nechcel umrieť, veľmi sa bránil, až kým ho jeden z nás neodstránil. Dievčina šla sama domov peši, spievala si "Láska moja de si?". Ležal v potoku v kaluži krvi, nebol posledný a ani prvý.
