

LUNATIC GODS - O Sekere, čo slabosť hľadala (Official Video HD)
Oficiální videoklip
Vznik: 12.7.2023
Písal sa rok 1647. V tú jar boli kveteň aj lipeň mimoriadne chladné. Adam Belica, drevorubač z dedinky Hadviga už mesiac žil v hore a chystal znôšku dreva pre pána z kaštieľa. Mladý gróf Pongrácz, ktorému sa páčila Adamova žena Kristína, ľsťou šuhaja vohnal do hôr pod Vyšehradom, kde rástli buky ako hromy, aby schystaným drevom splatil svoju meškajúcu daň. Adam v kútiku duše tušil, že je zle, zmietala ním nevôľa, že by nemal ísť a ostať doma, kde bolo aj tak práce neúrekom, ba aj počul vravy, aký je mladý gróf lotor a frajerkár. Ale keďže bol zvyknutý poslúchať a vychovaný hradným pánom neodvrávať, zanechal svoju ženu s dcérkou v dome a vydal sa splniť príkaz. Ako rúbal, hnev ním mával a celé dni si vravel, že keď sa vráti, zájde do kaštieľa a pánovi čistého vína naleje, trebárs aj so sekerou v ruke. Osud ho však predbehol. V ten večer pálenkou potúžený gróf prekvapil Kristínku, keď sa od studne vracala. Len čo dvere pootvorila, siapol po nej, tá však neváhala a na mieste ho záražcom prepichla. Drábi už vraj len „zákon“ dokonali a nešťastné dievča hneď druhý deň ráno na lipke obesili. Adama našli susedia až o pár dní neskôr. Keď sa dozvedel čo sa stalo, načisto sa pomiatol a zmizol nevedno kam. Len jeho sekera ostala v dube zaseknutá a nebolo tej sily odtiaľ ju vytrhnúť.Traduje sa od tých čias, že keď na zvonici v Hadvige zvony bijú, zo sekery v dube zaťatej do dnes kvápe krv a ona slabosť po kraji hľadá...Život bije ako naše srdcia a nepýta sa na pocity - len udiera. Každodenná neprávosť tká pliagu pľúcam a my lapáme po dychu a zdvorilo prehĺtame myšlienky, ktoré nás dusia a potichu zabíjajú. Skôr než ťa zotne čepeľ, vezmi život do vlastných rúk, nadýchni sa a nalej do svojich pier peroťah pravdy! Ako rečie starý citát: „Držať v sebe hnev je ako chytiť horúci uhlík s úmyslom hodiť ho na niekoho iného - vy ste ten, kto sa popáli. (Ten, ktorý dosiahol cieľ).