Bicie - Huľa
Basgitara - Rasťo
Husle - Maťo
Gitara I. - Mišo
Gitara II. - Palli
Na nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať o tom ako sme vznikli.
Takže Paroon. Prvopočiatky tejto kapely siahajú do roku 2006. Vtedy som sa spýtal Palliho či nechce založiť kapelu. Boli sme zatiaľ dvaja, ale potom prišiel aj Palliho brat a dvojča Maťo hrať na husle. Ja som mal akože hrať na neexsistujúcej base, Palli mal byť gitarista a spevák a Maťo huslista. Vtedy sme tomuto zoskupeniu začali hľadať meno. Najprv sme sa volali EastWest ( videli sme to napísané na tričku Palliho aj Maťa). Ale trápne znenie tohto mena nás prinútilo, aby sme vážne uvažovali nad použitelnejším názvom kapely. A tak prišiel Palli s menom Paroon. Je to vlastne poangličtené meno slovanského boha Perúna (Paroma). Ako správni a patriotickí Slovania (aspoň moje priezvisko znie slovansky) sme začali použivať toto drsné meno, pod ktorým nás svet:-) pozná aj teraz. Naše rady sa potom rozšírili o bubeníka Huľu a gitaristu Miška. Bolo to tvorivé obdobie, lebo vzniklo asi 10 piesní. Poviete si: títo chlapci majú asi fakt talent. Ale reálne použiteľné boli len asi 3. Tieto začiatky boli veľmi veľmi tažké, lebo ja som nemal basu a Huľa poriadne bicie (vlastne ich nemá doteraz). Preto som ja hral na požičanej base Jolane (made in Czechoslovakia) a Huľa na starých bicích Amati. Bol to fakt humor. Takto sme sa ako-tak prezentovali (aj zlá reklama je reklama) na Don Bosco šou alebo na akejsi školskej párty, kďe sme hrali. Na Don Bosco šou som nehral, lebo som bol chorý a na tej školskej párty zas nehral Miško, lebo sa rozhodol odísť z Paroonu. Jeho odchodom sa začali prvé problémy. Po krátkom čase som odišiel aj ja, ale ešte so mnou stihli nahrať starú verziu Štyrky a zavesiť ju na Bandzone. Jej kvalitu radšej nebudem komentovať, je to už chvalabohu za nami. A tak ostali v Paroone len traja. Medzitým ja s Miškom a ďalším naším spolužiakom Braňom (zdravím Braňo) sme založili konkurenčnú kapelu Black Diamond (postupom času sa sa Diamond zmenilo na Souls a potom na Swords). Komerčne sme boli možno na lepšej úrovni, ale reálne nie, lebo sme nikdy nehrali spolu. Potom prišlo mŕtve obdobie, počas ktorého sa neudialo nič. Akurát zvyšky Paroonu nahrali pieseň No Command, o ktorej kvalite sa opäť radšej nebudem vyjadrovať. Nové udalosti priniesol až školský rok 2007/2008.
Ako na začiatku každého škoského roka tak aj teraz sme dostali vzelávacie poukazy. Tie sme sa rozhodli dať na školský hudobný krúžok. Spolu s ďalšími členmi tohto krúžku a pod taktovkou p.prof. Majirošovej sme sa opäť stretli. Názov sme si dali The Schoolbreakers. Našou úlohou bolo vystupovať na školských akciách, ale toto je iná kapitola. Proste išlo tu o to, že všetci členovia Paroonu sme hrali opäť spolu. A tak sme sa rozhodli o oživenie o akýsi návrat na hudobnú scénu. Oficiálnym aktom tohto oživenia bolo nahratie dvoch piesní. Novej verzie Štyrky a Latrínovej Balady (viď playlist).
Teraz, keď ja už dávno mám basgitaru a Huľa bude mať zachvíľu poriadné a hlavne vlastné bicie budeme hrať a hrať. Skúšobňu budeme mať v pivnici Miškovho domu, trocha ďalej ako by sme si priali, ale predsa. NECH ŽIJE PAROON!!!