ŽIVOT JE SAMÝ ROZCESTNÍK
Život je samý rozcestník
- správnych ciest aj nesprávnych -
za každým z nich aspoň jeden radca.
Všetci vedia jak mám žiť,
každý mi chce poradiť,
každý mi chce narvať svoju pravdu.
„Mám, srdce mám a to mi stačí“.
„Nie“ – do uší mi kde kto bľačí –
rysuje mi svoje svety vo mne.
Tak ja sa cítim úboho
- ciest na mňa je primnoho -
jak to, že tápem a oni nie?
Fotrík, mati aj môj šéf,
svokra, žena aj môj pes
- klobúk dole jak sú všetci múdri.
„Mám, srdce mám a to mi stačí“.
„Nie“ – do uší mi kde kto bľačí. Bľačí:
„ponáhľaj, počúvaj, facebook ťa ukradne, pracuj a nespievaj, odpovedz na e-mail,
ten obor lepší je, viacej v ňom zarobíš, do dielne nemusíš a to si píš
urob si úlohu, kľúče daj do dverí, zmluvu daj do stolu, to daj,
hard rock je bezpečný, hip hopom zaperlíš, na džez sa vykašli, akcie chci,
po strednej výšku daj,
oblek a bez prúžkov,
vlasy si ostrihaj,
schovaj kerku, hlavne že: keep smiling!“.
Všetkého s mierou vraví sa
- poďakuj sa - je schíza
križovatku rozhodnúť si sám.
Život je veľký cintorín
rozhodnutí všetkých dní
„Mám, srdce mám a to mi stačí“.
„Nie“ – do uší mi kde kto bľačí. To stačí!
Veď sám tu stúpem.
Smer sám si dám.
Po tejto ceste si vykročím, hľa
- jak chcem žiť svoj život, viem snáď len ja!
Prvý krok – spoznám sám seba.
