Sluch mám v pohode, skôr to asi bude tým, že huhla ako huhla, tam ten rozdiel nezainteresovaný fakt nepozná. A za to moje uši skutočne nemôžu.
A fakt, sorry, ale skús si pozrieť trebárs tvorbu Michaela Kocába (Pražský Výběr) a porovnať to so svojimi piesňami. Kocábova hudba je tiež undergroundový žáner, má tiež niektoré disharmonické pasáže, ale je jednak urobená solídne z hľadiska kompozície a po druhé je to aj poriadne zahrané. Je to preto, že to píše človek, čo má o hudbe a harmónii šajn, a aj preto, že to hrajú fakt páni muzikanti.
Neber to preto v zlom. Underground znamená hudbu pre náročného poslucháča, nie pre hluchého, hlúpeho, nevyzretého a hudobne dezorientovaného. Disonancie sú na prikorenenie hudby, ale guláš, kde je samé korenie a žiadne mäso, by nezožral ani pouličný túlavý pes. Takýto guláš v skutočnosti ani nie je gulášom. A takisto hudba bez melodického motívu postavená iba na disonanciách nie je hudbou.