Od 27. 11. konečne začíname nahrávať prvé (gitarové) party pre nový album, ktorý zatiaľ nesie pracovný názov "Shambhala Vril Saucers". Bude obsahovať veľa nových, netradičných inštrumentov a nebude ľahké ho zmixovať, čiže nám to zaberie určite dosť času. Album si nahrávame sami, neskôr sa zrejme niekam pošle na mix a mastering.
Minulé leto sme poskytli rozhovor pre slovenský zine Tremendous (http://www.suicidetaste.estranky.sk/stranka/tremendous-zine). Otázky a odpovede nájdete nižšie:
1. Začnem možno netradične, tak trocha od konca. Čo momentálne novéu vás, o REMMIRATH toho v poslednej dobe až tak nepočuť, nejakéaktivity, nové album, projekty, koncerty?
Občas hráme na nejakých tých koncertoch a inak sa venujeme
chystanému druhému albumu. Je už dlhší čas celý zložený, momentálne ho
nacvičujeme v skúšobni a popritom nahrávame promoverziu. Jednak aby sme
ju potom rozoslali firmám a takisto aby sme prostredníctvom nej
vychytali aranže a možné komplikácie. V chystaní nových materiálov sme
vždy veľmi pomalí, takže pri troche šťastia by mohol druhý album vyjsť
zhruba niekedy v budúcom roku. Inak najbližší koncert je plánovaný až
na 11. septembra tohto roku v známom bratislavskom klube Randal.
2. Album „Polis Rouge“ je nejaký čas na svete, a ja osobne sa netajím,
že ho hodnotím veľmi vysoko, možno odvážne tvrdiť, že tak dobrá vec na
Slovensku ešte vydaná nebola. Ako ste s albumom s odstupom času
spokojný?
Vrelá vďaka za tvoje slová chvály. S albumom sme až na zopár vecí
stále spokojní. Niečo by som na ňom ubral, niečo pridal ale tak to je
vždy keď s odstupom času hodnotíš svoje predošlé nahrávky. Čo mu
uškodilo je určite zvuk, o tom ale viac v ďalšej odpovedi.
3.Boli dáke pripomienky od fanúšikov k zvuku, mne osobne taká jemná
zastrenosť a zahuhlanosť sedí a na tomto albume pasuje, u mňa
jednoznačná spokojnosť, ako to s tým zvukom vidíte vy? Je tajomstvom
vaše nástrojové vybavenie?
Pripomienok bolo viacero, ale na druhej strane je aj dosť ľudí
ktorým to nijak neprekáža... Určite by sme nikdy nechceli preumelkovaný
zvuk aký je častý u mnohých dnešných kapiel, pretože tým hudba stráca
na svojej organickosti. Na Polis Rouge ma dosť štve zvuk gitár. Dôvodov
prečo je taký, aký je je viacero – obmedzené možnosti štúdia, fakt že
som nahrával na 6 rokov starej a nie bohvieako kvalitnej gitare, fakt
že človek zo štúdia nemal nijaké skúsenosti s hudbou akú hráme, atď. Na
druhom albume chceme určite lepšiu produkciu a hodláme preto do
nahrávania investovať aj viac peňazí. Naše nástrojové vybavenie je v
podstate taký priemer (ikeď gitara na ktorej som nahrával debut bola
určite podpriemer) – nemáme extrémne drahé nástroje, no ani zlé.
4. Obálka i booklet sú fantastické, môžete nás s tou čarovnou
atmosférou predného coveru zoznámiť bližšie? A apropo lyrická stránka.
Tá je taktiež na úrovni. Napríklad skutočnou perlou je začiatok „N.W.O
Neverland“.
Opäť vďaka za slová chvály. Obrázok na obale je fotka, ktorú urobil
HV behom večernej prechádzky bratislavským Starým mestom. Je to
Kapitulská ulica, ktorá je kúsok pri Dóme sv. Martina. Jedno z našich
obľúbených miest, po zotmení pri svetle lámp má nádhernú atmosféru.
Texty sú mojou doménou, takže je pre mňa ťažké ich rozoberať... Na
Polis Rouge sú všetky viacmenej o živote v modernom svete. Sú veľmi
kritické k mentalite dnešnej spoločnosti, poukazujú na zvrátený kult
popkultúry a masovosti. Na druhej strane ale aj obdivujú svojskú
estetiku moderných miest, čiže sú to dva odlišné uhly pohľadu,
respektíve jeden v ktorom sa spája zhnusenie s obdivom. Začiatok N.W.O.
Neverland, ktorý spomínaš, bol inšpirovaný momentom, keď som raz
schytil bulvárne noviny a na titulke videl obrovskú fotografiu Paris
Hilton, ako si v plavkách škriabe vagínu. Veľa to vypovedá o ľudstve,
keď takáto „udalosť“ je považovaná za vhodnú na titulnú stranu v dobe
kedy denne umiera hladom 25000 ľudí a USA svojou dobyvačnou zahraničnou
politikou koketuje s treťou svetovou vojnou.
5. Je tajomstvom, či pri tvorbe albumu boli použité dáke hudobné či iné inšpirácie (film, kniha, dobré pivo )?
Inšpirácií je nespočetne veľa, každá udalosť, pocit, akýkoľvek
zmyslový vnem chtiac či nechtiac ovpyvňuje hudbu aj texty. Po hudobnej
stránke nás inšpirovali naše korene – black metal 90. rokov a v
kontraste k tomu rôzna nemetalová hudba, ktorá vtedy prešla našimi
prehrávačmi. Pokiaľ ide o black metal, medzi inšpiráciami bol napríklad
geniálny materiál „Sjel Av Natten“ od Forgotten Woods – ten patrí medzi
moje najobľúbenejšie veci už dlhé roky, alebo aj starý Ancient, hlavne
minialbum „Trolltaar“. Neortodoxným a eklektickým prístupom k black
metalu nás inšpirovali Solefald, Fleurety, Ved Buens Ende... Z
nemetalových inšpirácií to bol najmä progresívny rock 70. rokov – Pink
Floyd, King Crimson ale aj slovenkí predstavitelia Fermáta, Dežo
Ursiny, Collegium Musicum. Ďalej to bol skladateľ G. Ligeti, Kraftwerk,
Mr. Bungle... Nehudobné inšpirácie boli trebárs filmy Stanleyho
Kubricka a básne Bukowského. No najviac nás samozrejme inšpirujú naše
vlastné životy...
6. Na albume ma fascinovali, že napríklad oproti demu, ste sa posunuli
o kus ďalej, nebáli ste sa zaexperimentovať, skúsiť niečo nové a ísť
svojou cestou. Tu sa vtláča otázka, aké bude nové album. Máte predstavu
ako zhruba bude znieť, akým smerom sa vydáte, môžeme očakávať dáke
prekvapenia? Prípadne môžete prezradiť obdobie, kedy obdaríte novým
výtvorom fanúšikov?
Áno, oproti demu to bol pomerne prudký skok, ikeď už tam bolo zopár
experimentálnejších pasáží. Je to z našej strany prirodzený proces a
najúprimnejší spôsob tvorenia hudby, akého sme schopní. Keby nás stále
napĺňalo hrať iba klasický black metal, určite by sme v tom
pokračovali. Nový album pôjde v experimentovaní ešte oveľa ďalej než
debut, no stále sa bude jednať o metalovú nahrávku. Bude to asi
najeklektickejší materiál aký zatiaľ vyšiel na slovenskej metalovej
scéne, čiže nás veľa ľudí zrejme odsúdi. Nám však takáto hudba vyhovuje
a nemienime hrať konzervatívne aby sme sa zapáčili klasickým
metalistom. Priveľa kapiel hrá veľmi homogénnu a „bezpečnú“ hudbu,
niekto tu musí byť aj na to, aby sa vydal dobrodužnejšími chodníčkami.
Počúvame veľmi široký záber hudby a Remmirath je pre nás niečo ako
veľké plátno, na ktoré tieto útržky hádžeme a vytvárame z nich po
svojom našu koláž. Ako som spomínal už v jednej z predošlých odpovedí,
vydanie druhého albumu by som reálne videl niekedy v období budúceho
roka, dúfam že už v jeho prvej polovici...
7. Ako kapela ste začínali v bm vodách, časom ste si vyprofilovali
svojský štýl. Aký máš názor na dnešný bm? Potešilo ťa niečo
v poslednej dobe z tohto štýlu? Prípadne dáky tip na nejaký kvalitný
objav alebo dáku novinku? Podobne aj v iných metalových žánroch (alebo
pokojne aj nemetalových), môžete niečo odporučiť, dáky nový objav,
alebo čo vás v poslednej dobe potešilo?
Neviem, či sa môžeme prehlásiť za kapelu so svojským štýlom, ale
rozhodne sa snažíme nehrať ako stovky iných kapiel. Black metal a jeho
vývoj som prestal aktívne sledovať už niekoľko rokov potom ako som ho
začal počúvať vo veľkom, lebo ma to všetko veľmi sklamalo. Milujem
staré klasiky z 80. a 90. rokov, moderné veci mi z veľkej väčšiny nič
nehovoria. Avšak v poslednej dobe som sa trochu porozhliadol a objavil
som niekoľko nádejných kapiel, ktoré vyčnievajú v tej obrovskej mase
(pre mňa) neoriginálnych a preceňovaných zoskupení. Sú to napríklad
Oranssi Pazuzu, Yoga, Dekadent Aesthetix alebo Portal (tí však patria
skôr do vôd death metalu). Inak ale počúvam iba veci na ktorých som
vyrastal a radšej objavujem hudbu z úplne iných žánrov. Počúvam veľa
experimentálnych telies z 60. a 70. rokov – ranné pokusy s
elektronickou hudbou, veľa psychedelických záležitostí, prog rock,
krautrock, space age pop, renesančnú hudbu, power electronics
inovátorov Whitehouse, world music, AOR 80. rokov, spevákov zo starej
školy ako Frank Sinatra alebo Dean Martin, tradičný metal ako Manilla
Road, Pentagram... Je toho naozaj priveľa na vymenovanie.
8. Zaznamenali ste, že v Bratislave sa konal koncert KISS, a máte nejaký vzťah k tejto skupine?
Áno a aj sme sa na ňom zúčastnili, nakoľko HV obdržal v práci dva
lístky zdarma. Nikdy som nebol fanúšikom KISS, ale ich šou bola
skutočne veľkolepá a naplno ma to dostalo – bol to geniálne
skonštruovaný gýč. Páčili sa mi skladby ako napr. Love Gun, Black
Diamond... Myslím že úspech KISS spočíva viac v imidži a marketingu než
v hudbe, ale za to čo robia ich uznávam a niektoré ich skladby sa mi
páčia. Rozhodne to bol (v dobrom slova zmysle) najzábavnejší koncert
aký som videl. Keď to porovnám s vystúpením Depeche Mode ktoré som
zažil na rovnakom mieste, tak po hudobnej stránke nie je o čom, ale čo
sa týka celej tej maškarády naokolo, KISS sú v tomto neprekonateľní.
9. Aký máte názor na vypaľovanie a masové sťahovanie? Zabíja či
nezabíja hudbu? Sú fyzické nosiče už mŕtve? Oplatí sa ešte formát ako
kazeta a majú platne dáku budúcnosť?
Určite nezabíja hudbu. Akékoľvek rozširovanie hudby jej naopak len
pomáha. Zabíja to iba určité čaro – ten pocit, keď si pustíš originál
nosič a listuješ si bookletom. Hudba je nehmotná hodnota a nemala by
preto byť vážená peniazmi, bohužiaľ sa však zdarma vo väčšine prípadov
tvoriť nedá. To je jadro problému a najväčšie negatívum sťahovania. Je
fajn keď si prostredníctvom sťahovania tvoj album zoženie viac ľudí, no
nepokryje ti to náklady za štúdio. A samozrejme to prináša aj určitú
povrchnosť vo vzťahu poslucháča k nahrávkam. Keď máš všetko predostreté
pred nosom menej si to vážiš. Pamätám si ako som kedysi aj niekoľko
rokov nemohol zohnať niektoré vytúžené albumy a ako som si vážil, keď
som sa k nim konečne dostal. Kúpenie albumu bolo rituálom – často si
nevedel čo sa od neho dá čakať, prezeral si si zvedavo obal či niečo
napovie... Dnes je to už nadobro mŕtve a dnešní tínedžeri to nepoznajú.
Vývoj však nezastavíš a ostáva na hudobníkoch samotných ako sa s tým do
budúcna hodlajú vysporiadať, rovnako je to aj vec veľkých firiem. Ja
sám sťahujem veľa hudby, odkedy mám internet a nehanbím sa za to.
Zaujíma ma obrovská kopa hudby a kebyže to chcem všetko kupovať tak by
som musel byť milionár. Naďalej však kupujem originály – posledne som
si zakúpil CD od zabudnutých belgických heavymetalistov Ostrogoth.
Fyzické nosiče zatiaľ mŕtve niesu, sú ale vo veľmi vážnom ohrození a v
stave, kedy sa stávajú skôr výsadou zberateľskej menšiny. Je možné že o
niekoľko rokov zmiznú a budú existovať iba virtuálne – konieckoncov už
vychádzajú albumy popových hviezd na USB kľúči... To isté sa však
hovorilo aj o knihách a existujú naďalej. Kazeta žiaľ veľkú budúcnosť
asi nemá, čo mňa osobne mrzí lebo som na kazetách vyrastal. Zberatelia
viac uprednostňujú platne a je to z ich strany pochopiteľné, lebo majú
lepšiu zvukovú kvalitu a aj vizuálne sú omnoho pútavejšie. Na druhej
strane sa vždy nájde niekoľko maniakov, ktorí svoj obľúbený formát
vyhynúť nenechajú, tak uvidíme kam to ešte všetko dospeje.
10. Teraz troška odľahčené otázky. Máte obľúbené miesta na Slovensku?
Môže to byť pokojne spomienka na koncert, navštívenie dákej pamiatky,
výlet do hôr. Prípadne dáke veselé slávnosti, hody, jarmok?
Slovensko napriek svojim neveľkým rozmerom ponúka naozaj úctyhodné
množstvo nádherných miest, ktoré sa oplatí vidieť. Veľa zaujímavých
miest som ešte nevidel a dúfam že to čoskoro napravím. Ak mám spomenúť
konkrétne miesta, veľmi rád mám Banskú Štiavnicu a prírodu v jej okolí,
príjemné spomienky mám tiež na miesta v okolí Trenčína kde sme boli na
výletoch alebo chatách s priateľmi z Korium, Algor a Hromovlad...
Samozrejme aj Čachtický hrad, kde sa v neďalekom lese veľmi príjemne
stanuje v letných mesiacoch. Rád by som čím skôr navštívil viac miest
na strednom Slovensku, hlavne Tatry. Ikeď moje telo akosi nie je vhodne
stavané na turistiku a už pri trochu väčších kopcoch poriadne fučím,
čím sa rýchlo stávam terčom vtipov zo strany ostatných :-)
11. Čítavate? Skúsenosti so slovenskou literatúrou? Dáte nejaký tip, môže byť aj zahraničná literatúra?
Veľmi veľa som čítal v detstve a puberte – nebavilo ma poflakovať
sa vonku s rovesníkmi, myšlienkovo som bol v úplne inom svete než oni,
tak som sa uzatváral do svojho vlastného. Dnes už čítam o dosť menej,
skôr sledujem rôzne články na internete, ale stále sa snažím prelúskať
aj nejaké tie knihy. Momentálne čítam životopisy Alfreda Hitchcocka a
cisára Rudolfa II. Slovenskú literatúru nemám dostatočne prebádanú, čo
je asi aj škoda lebo viem že sme mali v minulosti niekoľko veľmi
zaujímavých autorov. Z toho čo som čítal mám veľmi rád básne od Štrpku
a Váleka, takisto niektoré krásne veci od štúrovcov. Milujem tiež
Dobšinského rozprávky, som ešte z asi poslednej generácie ktorá na nich
vyrastala. Zo zahraničia mám niekoľko obrovských favoritov – Bukowski,
Fante, Tolkien, Poe, Lovecraft, Dahl, Rimbaud, Sueskind a pár ďalších.
Inak ma ale väčšina beletrie rýchlo unudí a radšej čítam faktografické
knihy. Mojou veľkou vášňou je kryptozoológia a čokoľvek z tejto oblasti
hltám. Čítam tiež knihy o paranormálnych javoch, umení, masových
vrahoch, sexuálnych deviáciach a psychických poruchách, atď.
12. Dostať u vás v Bratislave borovičku Koniferum, u nás tak obľúbenú?
Hehe, myslím že minimálne v supermarketoch by sa mala dať zohnať
:-) Tu dole v Bratislave sme skôr pivári, asi je to aj tým že blízko
nás sú Čechy... Ale raz za čas aj borovička má svoje čaro :-) HV by
zniesol aj neriedený lieh, keby ste mu neprezradili čo to je. Ja keď už
si dám tvrdé tak väčšinou teqilu alebo absint. Momentálne sa ja, HV,
Temnohor a niekoľko našich známych chystáme na dovolenku do Bulharska,
kde chceme hlavne spoznávať čaro miestnych barov :-)
13. Keby som sa ocitol u vás, čo by ste mi odporučili navštíviť, nemusí
to byť hneď hraď, stačí nejaká drobná pamiatka, pamätník, budova alebo
nejaké príjemné miesto?
Ťažko niečo konkrétne odporúčať, lebo každého zaujmú iné veci...
Osobne mám rád zrúcaninu hradu Devín, niektoré historické uličky v
centre mesta, potom niektoré miesta blízko môjho bydliska ku ktorým sa
viažu spomienky z detstva... Hlavne lužné lesy pri Dunaji a okolie
Prístavného mosta, tam som strávil snáď celé 90. roky. Cez víkendy si
robievame spolu s Temnohorom a pár známymi menšie túry po
bratislavských lesoch, máme jedno svoje obľúbené miesto kam chodí málo
ľudí, kde popíjame alebo opekáme... Veľa ľudí považuje Bratislavu za
betónovú džungľu, ale keď vieš kam ísť, tak zaujímavých miest sa nájde
hojne. V súčasnosti ma potešila nová promenáda pri Dunaji ktorú
pristavili k centru Eurovea.
14. Čo vás napadne pri hudobných pojmoch „Under The Sign Of The Black
Mark“, „SOLEFALD“, „Dark Side Of The Moon“, „MC kazeta“, „koncert?
A pri nehudobných „leto“, „jeseň“, „melanchólia“, „postmoderna“,
„úspech“.
Under The Sign Of The Black Mark – najlepší black metalový album
všetkých čias a základ všetkého, nič viac k nemu netreba dodávať
Solefald – autori jedného z mojich najobľúbenejších a najpočúvanejších
albumov – Neonism a všeobecne nadmieru sympatická dvojica, ktorú
naďalej sledujem
Dark Side Of The Moon – geniálne dielo geniálnych hudobníkov, o niečo
radšej mám Wish You Were Here, ale DSOTM by som pravdepodobne zaradil
hneď za neho
MC kazeta – obrovská nostalgia, 90. roky a časy kedy som bol fanaticky
zažratý do metalu a black metalu... hlavne si vybavím bratislavskú
predajňu Victory, seba ako rôznymi spôsobmi ťahám peniaze z nebohej
starej mamy a následne idem so starším bratom nakúpiť licenčné
blackmetalové kazety od poľskej firmy Mystic Productions, krásne časy
:-)
Leto – cestovanie, snívanie, spomienky, zmiešané pocity radosti a smútku, ťažké rána po prehýrenej noci
Jeseň – zvláštne vône a farby, introvertná nálada, zmeny, duševná stabilita, rutina
Melanchólia – jazerá, minulosť, čas, domov
Postmoderna – chaos, hluk, krikľavosť, kríza hodnôt, neistota
Úspech – naplnenie, pohodlie, pominuteľnosť
15. Momentálny váš TOP 5?
Ďakujem za rozhovor a prajem mnoho úspechov
Top 50 by vyhovoval viac :-) No skúsim to:
Gentle Giant – Free Hand
Manilla Road – Crystal Logic
Mike Patton – Mondo Cane
Santana – Caravanserai
Nico – Desertshore
Gorgonea prima na koniec nevystúpi, nahradila ju skupina Moonfog z Považskej bystrice.
