Rodrigokruz:
Tomas guitar Mato drums Lubo vox Jozko bass
TEXTY:
Pochyby
Dnes som na pochybách
ako skončí deň,
jeden letmý pohľad, ktorý
zmení celý sled.
S prstami na perách
kričíš ako vieš,
som len malý pešiak, ktorý
s tebou zdieľa svet.
Ty vdychuješ dym,
ja sa pozerám,
je to prvý kontakt medzi
dvoma sférami.
Tiene vedomia
sú len zámienkou
ako zapnúť svetlá farieb
celkom neznámych.
Tvoj nejasný cieľ
značíš úsmevom,
opustím svoj strach, vytvorím
zopár krivých viet.
Aktom delenia,
schody s výťahom,
ty sa vezieš k métam ja po
schodoch kráčam preč.
Nesprávne pocity sú fajn.
Nesprávne pocity sú fajn.
Násilný strach a potom pád.
Násilný strach a potom pád.
Emanácia
Zabúdam ako ďaleko padá jablko od stromu,
letný dážď a mokrý plášť sú len výzvy,
ja ich prekonám, skôr než príde deň, ktorý
všetko zmení v nepoznaný cieľ
a stále som to ja, kto ti rozpráva,
keď príde naša časť.
V ozvenách sa strácam,
nie som tak blízko, nie som tak blízko.
V potrubí bez jedla,
nevidím koniec, nevidím koniec.
V ozvenách sa strácam,
trhaný z vnútra, po malých kúskoch.
Čas a priestor kričí,
som iba číslo, posledné číslo.
Prelietam nad tebou a vtedy všímam si,že mi
mávaš svojim návodom plným vzácnych slov,
ako vnímať každú bytosť aj so svojou ozvenou,
tej stále verí, aj v prípade ak je
nesprávna, málo účinná,
je to však jediný východ.
Izba
V preplnenej izbe sedím celkom sám,
v preplnenej izbe pozerá sa on.
Postavy neisté hrám opäť ja,
pomaly ma ničí môj vnútroný hlas.
Mesačný svit zotmie svetlé myšlienky,
situáciu nazvem monológy stien.
Ak sa mi raz zjaví von neodídem,
v sebe ma to drží, pohyby sú sen.
Ja v izbe neumieram, ja v izbe neumieram,
ja v izbe neumieram, ja v izbe neumieram,
ja v izbe neumieram, ja v izbe neumieram,
ja v izbe neumieram, ja v izbe neumieram,
sám.