Priznaj si, že si sa zmýlil
Milí pankáči, čo sa radi jebete po koncertoch Zóny A a im podobných mŕtvych pičovín, je čas sa zamyslieť, akým smerom sa uberá celá táto hra na rebéliu. Myslím tú takú trápnu vyjebanú akože rebéliu, spojenú s odvahou povedať nahlas, že židia ovládajú svet, mimovládky sú fujky a že moja mama vie pičovat na migrantov lepšie ako tvoja.
To boli skvelé časy, keď Ficovi našepkávači brali platy za nič, a teda si nedali tú námahu skúmať hlbiny internetu do takej miery, aby mu vedeli poradiť čarovné slovíčko, akým je napr. slovo Soroš. Že? Vtedy sa ešte dalo považovať Fica za starého jebenka, čo nič nevie o svete a tajných sprisahaniach, len kradne a robí kokotiny. To sa lahko hralo na rebelov, antisystémových bojovníkov, revolucionárov, alternatívu...
Koňýk sedí s Rogelom, Kotlebom a nejakými dalšími nepodstatnými trapošmi v šenku. Čakaj, že tento rebel, tento bojovník ti ochvílu na svojom fóre zajebe niečo v zmysle „za takýchto okolností je treba podporiť Fica, aj keď má na triku to, čo má...“. Povie ti, aby si podporil systém. Ak nie on, povedia ti to tí anonymní pisálkovia, na ktorých ťa naučil alebo ste sa proste iba na nich zhodli. V obidvoch prípadoch skončíš znova oklamaný a najebaný na koncerte totálnej sračky, ktorá ti dáva iba ilúziu nejakej rebélie.
Na blogu bezvýznamnej punkovej kapely nie je vhodné rozoberat niečo tak desivé a tragické, ako je vražda Jana a Martiny. Každý, kto je príčetný, má v tejto veci jasno. Takisto nemá zmysel omieľať, že sa nám sem vrátili nejaké 90-te roky. Nevrátili! Toto je rok 2018. Toto je úplne iné podnebie, iná generácia a iné vývojové štádium ekonomického systému a politickej ideológie, ktoré u nás prišli na scénu po revolúcii. Toto je rok 2018. Jeho spojitosť s minulosťou je evolučná, nie retrospektívna. A to je treba si uvedomiť a mať na pamäti.
Čo je dôležité? Niečo urobiť. Tí, čo vedia organizovať protesty a spomienkové akcie, organizujú protesty a spomienkové akcie. Tí, čo majú možnosť priamo ovplyvňovať dianie na politickej scéne (nechajme nateraz bokom motivácie jednotlivých politických predstaviteľov), snažia sa niečo zmeniť tam. Tí, čo prevádzkujú aspoň ako-tak seriózne média, píšu a prinášajú aktuálne zistenia. A tí, čo žijú „bežné“ životy, ale nikdy neprepadli čaru dezinformačných plátkov a zachovali si schopnosť kritického myslenia, vyjadrujú svoju zainteresovanosť aspoň na sociálnych sieťach. Čo môžeš urobiť ty, ak si sa v ničom nenašiel, krútiš nad týmito ľuďmi hlavou a hľadáš v tomto celom nejaké majdany, Soroša, neexistujúceho Marcella, Brusel a podobné sci-fi? V prvom rade urob toto: priznaj si, že si sa zmýlil!
Urob to a bude ti lepšie. Uvidíš. Nebudeš musieť v sebe potláčať svedomie a hľadať morálne ospravedlnenia pre svoje tvrdé a bezcitné vyjadrenia týkajúce sa smrti dvoch ľudí. Nebudeš musieť hľadať výhovorky, prečo si donedávna nenávidel Fica a všetky tie mrdky okolo neho, keď teraz ich z ničoho nič musíš obhajovať. Nebudeš musieť čítať desiatky protichodných článkov na „alternatívnych“ weboch, kým ti to začne dávať aspoň trošku zmysel. Svet prestane byť krutým a zákerným miestom plným fiktívneho zla. A začne byť tým, čím naozaj je. Krutým a zákerným miestom plným skutočného zla. Toho zla, ktoré tak radi relativizujeme a tvárime sa, že jeho podoba závisí čisto od subjektívnej predstavy konkrétneho jednotlivca či skupiny ľudí.
Pretože toto je naozaj o zle s veľkým Z. Mohlo by to byť o kapitalizme a jeho dôsledkoch pre spoločenskú morálku. Mohlo by to byť o pošpinení ľavicových ideálov konceptom reakcionárskej sociálnej demokracie. Mohlo by to byť o veľa veciach. A ono to o nich z veľkej časti aj je. Ale vždy to bude hlavne o zle. Toto je zlo. Takto vyzerá. Koncentrované ľudské zlo, ktoré na nás rozprávalo počas príhovorov z televízie. Vyskočilo na nás z komentárovej sekcie pod videami a statusmi. Znova nám naplulo do tváre v práci alebo v rodine, keď sa niekto išiel robiť velice múdry. O tomto to je.
Napriek tomu, že tu hovoríme o zle, nie je nutné stotožňovať sa s nálepkou "slušný občan". Nežili sme a nikdy žiť nebudeme v slušnej krajine. Pohoršenosť z politického zla je na mieste, ale hranie sa na slušných občanov je zbytočné. Kto je slušný? Ten, čo platí dane? Ten, čo nekradne? Všetci sme odporní a máme svojich kostlivcov v skrini. Preto si musíme vždy pri odsudzovaní skutočného zla dať pozor na stavanie samých seba do pozície bezúhonných občanov iba na základe toho, že dodržujeme pravidlá beztak pochybného systému, ktoré mafián vo vláde nie. V tejto hre je lepšie staviť na realizmus a nepracovať s heslami, ktoré vytvárajú dojem, že abstraktná predstava slušnosti môže niekedy nadobudnúť konkrétne kontúry. Nemôže a nikdy sa nič také nestane,
Prečo som v tomto prskaní spomenul punk? Lebo nie sme historici. Nie sme ani vyšetrovatelia, novinári, nie sme odborníci na nič, čo by mohlo pomôcť dostať túto smutnú krajinu z rúk odpornej chobotnice a ochrániť ju pred ďalším smútkom, ktorý tu pokojne môže nastoliť časom aj nejaká opozícia, ak by sa dostala k moci. Veď nebuďme naivní. My tiež nebudeme naivní, že naše anarchistické výkriky niečo výrazne zmenia. Spomínam punk preto, lebo napriek svojej uzavretosti a menšinovosti ho považujem za dôležitý. A preto nezlúčitelný so zastávaním si niekoho, kto na konci februára 2018 dovolil zmeniť územie obývané šiestimi miliónmi ľudí na vyjebaný Mordor. Tak si dávaj teraz kurva bacha, ako na túto situáciu zareaguješ a na čí koncert nabudúce pôjdeš. Lebo toto neni sranda.
Nepodporuj to. Začni teda u seba. Stačí si priznať omyl a začať odznova. Z úcty k dvom zmareným životom. Z úcty k ich práci. K pravde. A k sebe.
