Vyvíja sa spoločnosť a jej morálka?
,,Dnešná mládež miluje prepych.Nevie sa správať.Neuznáva autority a nemá úctu pred staršími.Deti odvrávajú rodičom,sŕkajú pri jedle a tyranizujú učiteľov."
Tento výrok ktorý by sa dal pripísať hociktorému dôchodcovi alebo inému bežnému človeku našich čias,bol v skutočnosti povzdych gréckeho filozofa Sókratesa,učiteľa Platónovho,nad vtedajšov mládežov.Odvtedy uplynulo približne 2400 rokov.Za ten čas sa vrodená povaha mládeže nezmenila.
Otázka znie nasledovne: Dá sa očakávať že sa ľudstvo niekedy vlastnými silami dopracuje k systému pravidiel a morálnych štandardov ktoré zadosťučinia každého jedinca bez obmedzovania osobnej slobody niekoho iného?
Pri pohľade na celú poznanú históriu ľudskej,rozvinutej spoločnosti sa dá vypozorovať jeden zásadný jav.Vždy sa mení forma prejavu,nie však jeho podnet.Myšlienkové smery,módne trendy,umelecké vyjadrenia...To všetko vždy bolo a je rôznorodou reakciou na spoločnú problematiku ktorá sa tiahne naprieč vekmi.
Tou spoločnou problematikou je ľudská prirodzenosť a z nej vyplívajúce následky ktoré ovplivňujú život v spoločenstve.S rovnakou prirodzenosťou s akou sa rodia ľudia dnes,sa rodili aj ľudia pred tísicročiami.Mení sa ľudská prirodzenosť?Nie.Jediné čo sa mení je spôsob akým na jej jednotlivé prejavy nazerá a reaguje konkrétna spoločnosť.Jej kontraproduktívne prejavy označuje za zlé a jej pozitívne prejavy vyzdvihuje a stavia na nich ideáli dokonalosti.Je však možné aby zmeny v nazeraní a vysporiadavaní sa s ľudskou prirodzenosťou zmenili samotnú prirodzenosť?Keďže sa s ňou človek rodí,odpoveď je samozrejme nie.
Pozrime sa koľko myšlienkových a filozofických smerov už brázdilo túto zem.Koľkých umeleckých vrcholov už bolo dosiahnutých.Koľko izmov už bolo aplikovaných a ušľachtilích ideálov bolo vytýčených.A stále sa človek vysporiadava s tou istou problematikov ktorú neprekoná,pretože je človeku vrodená.
Takže?...Ľudstvo sa po nemateriálnej stránke nikam nevyvíja.Jeho podstata je prirodzene konštantná.Vytýčené morálne štandardy nie je schopné dokonale dodržiavať,a ak ano,tak iba v extrémne malých spoločenstvách,čo by malo v globálnom merítku za následok extrémnu separovanosť (s vždy možným rizikom vojnového konfliktu) a nie jednotu ľudského druhu.A aspoň ja osobne si myslím že ľudstvo je stvorené pre jednotnosť a nie nesúdržnosť(čo je následok separácie).Nemateriálny pokrok nijak nezávisí od pokroku materiálneho ktorý v mnohých prípadoch je aj prekážkou.
Človek je naprieč vekmi stále to isté nevychované decko.Mení sa jeho oblečenie,hudobný vkus,mudrlantstvo...ale aj tak pre neho a všetko dianie sa na zemi platí Šalamúnove ,,nič nové pod slnkom"(Kaz 1,9).V čom,alebo kom teda spočíva naplnenie ľudského poslania?
