V úzkostnej depresii vzbury
Odkiaľ sa vzali tie reči o vzbure frustrovaných bielych mužov a elektorátu krajnej pravice proti systému? Robiť z fašistov a tej časti verejnosti, ktorá nezvláda dešifrovať túto hrozbu, bandu nevzdelaných tupcov a frustrovaných občanov, je síce veľmi zjednodušujúce, ale aspoň im to nedáva do rúk niečo, s čím sa dá vykúzliť dobré PR. No reči o vzbure, rebélii a revolte proti systému tento potenciál už majú. A nie len to. Je to navyše aj blbosť!
Čo si budeme nahovárať? Pre väčšinu ľudí, čo tieto typy a ich iracionálnu nenávisť príliš nemusia, predstavuje celá extrémne pravicová scéna bandu sedlákov, buranov, či vidiečanov, ktorí nestíhajú spracovať pokrokové trendy z mesta apod. A čo si budeme nahovárať? Do istej miery to tak je. Samo osebe to nie je žiadna vada a ani politický problém. Ak je však človek s takýmito predispozíciami konfrontovaný so situáciou, kde určitý typ reakcie môže mať politické následky, svoju rolu to určite zohrá. Ale stále, aká je to vzbura? Viaceré média hovoria o revolte proti systému. Toto je revolta? Rasizmus a iné formy neznášanlivosti? Volenie biznismenov a zabávačov?
Ak hovoríme o Slovensku, voliť Kotlebu je rovnako protestné a antisystémové ako voliť Fica. V hlavách ich voličov! To je jedna vec. Ďalšia a najdôležitejšia vec je tá, že voliť krajnú pravicu znamená (objektívne, mimo hláv voličov) zachovanie súčasného systému a prehĺbenie jeho negatívnych vlastností. Napriek tomu, že sa tvrdé jadro elektorátu nacionalistov hrá na antikapitalizmus, nič autenticky a vyslovene antikapitalistické tam nedájdete. Skôr naopak. A skutočná demokracia? V jej zastupiteľskej forme je síce diskutabilná, ale budiž. No ak sme teraz v situácii, kedy musíme čeliť faškovskej hrozbe, značí to, že sa zmysel pre demokraciu v našej spoločnosti asi príliš dobre nezakorenil, takže je otázne, akú demokraciu sa vlastne snažíme ubrániť. Formálnu? Tú na papieri? Či akú?
Hodnotiť ako vzburu proti systému priklonenie sa šedej zóny k fašistickým a kryptofašistickým populistom je teda scestné. Tento jav predstavuje logické vyústenie vývoja spoločnosti, ktorá liberálne hodnoty (tie ideologické) v takej podobe, v akej ich poznáme dnes, prijíma vo forme daru zhora, daru od vládnucej moci. A teda núti tú časť spoločnosti, ktorej rôzne faktory od výchovy až po dezorientáciu v mediálnej oblasti bránia v kompatibilnosti s týmito trendmi, okamžite na ne nejakým spôsobom reagovať. Zjednodušene – žijeme v spoločnosti, kde je sloboda stále vnímaná ako dar zhora. Ak sa dohodneme, že sloboda znamená žiť pod útlakom „silného“ vodcu, nebudeme sa dohadovať medzi sebou, či to naozaj chceme, ale budeme sa pretekať, kto z nás stihne skôr dosadiť pomocou systému zastupiteľskej demokracie a pák kapitalizmu svojho zástupcu do výkonu moci. A tu sa začína tá sranda, o ktorej čítame na stránkach plátkov z celého politického spektra.
Nejde tu o žiadnu vzburu. Žiadny bonehead nie je rebel. Nebúri sa proti systému. Nie je o nič lepší, ako jeho foter, ktorý mu v detstve zakazoval fajčiť a pozerať sa na nahotinky. Pretože práve o toto krajnej pravici ide. Vytvoriť spoločnosť, kde sme naoko všetci čistí, poslušní a mravní. Nejde tu o revolúciu. Ide tu o posilnenie a sprísnenie súčasného status quo. Ide tu o krok vzad a uzákonenie povier starých materí. Preto je nezodpovedné, senilné (áno, senilné) a trápne písať o vzbure, protestných hlasoch a boji proti systému.
A znova, čo si budeme nahovárať? Považujeme sa za niečo viac. Za niečo lepšie, pretože sa nenechávame odrbávať sfalšovanými fotkami z netu. A pretože vieme, že byť hrdí na svoj geografický pôvod je blbosť. A lebo vieme, že tolerovať
sa navzájom je super a ísť k voľbám, aby sa fašky nedostali do parlamentu, to je tiež super. A veľa ďalšieho. A veď nevadí. Ale musíme prekonať niečo, čo je rovnako dôležité. Musíme premýšľať o týchto problémoch nie v zmysle
MY o NICH, ale ako MY o NÁS. Pretože tak to v skutočnosti je.
No a práve vyšlo druhé číslo komunitného DIY zinu z Trnavy SpodNás zameraného na rôzne alternatívy a kultúru. Nájdeš v ňom úvahy o ekológii, o morálnych dilemách anarchizmu, o soulboardoch, ale aj o bežných veciach. Ďalej reporty z otváračky skateparku
v Seredi a z rôznych multižánrových akcií. Nájdeš tu rozhovory s otcami trnavského rádia Bunker, krátky rozhovor s Dášom alebo so skupinou HAMELN. Predstavenie mladých umelcov a články o výstavách. Poéziu od štyroch rôznych autorov a kopec ďalších vecí.
To všetko sprevádzané brutálnymi fotkami a ešte brutálnejšími ilustráciami. 40 strán. Ak chceš, napíš na spodnas@gmail.com. Ďalšie info na spodnas.16mb.com
