video zos krstu
potom som pobehla až do druhého mesta, ubytovala sa v hoteli musiac urobiť si plán ďalšieho postupu. raz som v jednom filme videla muža ako to takto robí. hotel je plánground.
ležiac na postieľke, kývajúc nohami som si ho zapisovala ružovučkou fixičkou. dral sa.
neviem ako a kedy som zaspala, neviem ako, ale viem kedy som sa zobudila. bolo ráno, nepršalo, nepieklo slniečko a môj plán bol na stole(napriek tomu, že som si nepamätala, že som ho dopísala).
znel:
nastúpiť do SAD, vrátiť sa do Podolia, odrezať mu hlavu, vrátiť sa späť do hotela a vymyslieť, čo ďalej.
plán krásny ako Ken. necestou autobusom som písala a potom čítala básne. už dávno som chcela vydať zbierku.
túto nazvala som ‚Báseň o pomste‘.
A či ty vieš, čo je to?
A či ty vieš, kto to musí počúvať?
Deň čo deň plakať
Nechať ťa sa do seba obúvať
A či si niekedy zazrel slnko?
Alebo dve veveričky?
Alebo nenávisť v očiach matky?
Alebo tri veveričky?
Dnes hladím tvoju hlavu
Dnes hladím svoj kolík
Dnes tvoju hlavu dávam davu
Dnes kolík je môj žolík
//a:b:u:li:a:zm:us\\
