Domination metal-death / Stará Ľubovňa

Prežil a nazrel do tváre temnoty,
z jeho duše ostal len malý úlomok prázdnoty.
V ušiach mu znie hlasný šepot havraní,
bolesť je ako rieka, ktorá sa vylieva do dlaní.

Tak dovoľ mu, aby ubránil svoju česť a uctil odkaz tých,
ktorí tu padli dávno pred nami,
v rukách s mečom stojac pred bránami...
Kto prekročí tmu a nenechá sa zviesť, môže poraziť tých,
ktorí tu šíria des, nájsť cestu, ktorú raz pohltil les.
Zanechať minulosť a nechať sa osudom viesť.

Zostali len spomienky a krvavé stopy,
vo večnej tichosti času z mraku sa kropí.
Zostáva ešte vykonať skutok posledný,
s pomstou vo svojom srdci je navždy spojený.

Tak dovoľ mu, aby ubránil svoju česť a uctil odkaz tých,
ktorí tu padli dávno pred nami,
v rukách s mečom stojac pred bránami...
Kto prekročí tmu a nenechá sa zviesť, môže poraziť tých,
ktorí tu šíria des, nájsť cestu, ktorú raz pohltil les.
Zanechať minulosť a nechať sa osudom viesť.

Pod šírym nebom, tam v diaľke leží zem.

Zabudnutá časom a pokrytá ľadom.

Slovom, bez dychu, prenes sa sem a ostatné nech padne chladom.

Z mŕtveho ticha búrky, na svet pozerám.

Moje miesto bude navždy tento mrazivý oceán.

Padlé lístie z korún stromov zo zeme pozbieram.

A posledné farby života v tme pochovám.

Bez dotyku svetla je tento život celou.

Snívam o znameni v snehu, od padlých anjelov.

Nádej sa ma už zriekla, chvíľa utiekla.

Líham ustatý na brehu, necítim nehu.

Zem, ľad, sneh a chlad.

Z mŕtveho ticha búrky na svet pozerám.

Moje miesto bude navždy tento mrazivý oceán.

Padlé lístie z korún stromov zo zeme pozbieram.

A posledné farby života v tme pochovám.

Mĺčky v tme sedí a v srdci má zášť.

Čaká len na chvíľu, kedy bude môcť udrieť zas.

V mnohých bitkách okúsil bolesť, nepozná strach.

A svojím nepriateľom rozdrtil kosti na prach.

Koniec sa blíži, ľútosť pokrýva mráz. 

Je treba pozbierať silu na posledný boj za nás. 

Osudom povolaný už nadišiel čas. 

A mesiac krvavý veští zlé proroctvo zas.

Na čepeli odraz ako na nebi žiara. 

Čoskoro všetci padnú, takto si to osud žiada!

Zostane len ticho a mesačný svit.

Víťazstva nik sa nedočká, 

Musíme sa pokoriť.