axelson

Ked som mal asi jadenásť, šlohol som známym z povaly gitaru...červeného akustického komoušského Gibsona. Boli na nej asi 4 struny, uplne hrdzavé. Tata, hoci nebol nadšený, naučil ma na nej Sunshine of your love...že vraj od Hendrixa...zahral som to na jednom kopci a prišiel za mnou Mrťo. Možno vďaka tomu je teraz taký dobrý gitarista, neviem. Ale keby nepride Mrťo, tak by nebolo nič :)

A hral som...

Potom ma dali bývať do cely s Palom. Keby niet Pala, tak nehrám :) Boli sme na slovenskom Woodstocku. Kroko z Krokobandu mi požičal svoju bielu gitaru a hral som. Potom sme šli do štúdia k Lukesovi a nahrali sme. Zašli sme za Bobošom a zahral som si s ním.

Teraz hrám s Jarkovcami. Šak sa to rozbehne...

Nesmiem zabudnúť na nikoho s kým som hral, lebo od všetkých som sa naučil čosik. Na Dana z Ružomberka, na Dorisa z Popradu, na Adama z východu, na Vargovcov z Popradu :), na Martu zo slepej uličky, na Fárta, ktorý s nami hral, na Heritage v malej Antiho dielni, na Roba Pappa :) :), od Ima z chodby, na chalanov z Parukov a panohov, na Šteffiho zo šatne gympla, na Matúša z chodby intráku, na Johnyho z tej istej chodby a na Vladika, či už jedného, alebo druhého. Bolo ich veľa. Dokonca aj Mez, bez ktorého by som nevedel, čo je gitara...Tak všetci...