Mattik Muž, 32 let / Trenčín

Tak teda, keď už som ten študent masmediálnej komunikácie, mohol by som preto aj niečo robiť.  Už hned nevjem ako začať. Nevadí, ono to predsa nejako začať musí a ani to nemusí dávať zmysel. Neberte to, že chcem Tomovi robiť konkurenciu, proste som si vstúpil do svedomia. Sloh som nepísal od svojej maturity. Prišla teda tá osudná sobota 17. septembra. Odchod je plánovaný na 14 : 00, ale viete ako, riadim sa heslom '' však predsa nemôžu odísť bez speváka'' a spokojne prichádzam 14:20. Ani som sa nemusel ponáhľať, pretože Tom s Maltinom vyberali v bille chlast asi pol hodinu aby sa nakoniec rozhodli pre ten návrh, ktorý padol ako prvý a nebyť zbytočného plýtvania nápadov, trvalo by to 5 minút. Nakoniec teda vyrážame, teda nie tak celkom vyrážame pretože sme sa ešte museli staviť v meste na Burčák, na ktorý mal zálusk 6 člen našej partie jablko. Dobre, 10 minút sme ešče v meste. 15 00 teda vyrážame naprieč obcami trenčianskeho kraja až k hraniciam. Cesta ubieha fajne, nakoľko ja sa posilujem mojím rizlingom vlašským chladeným a chalani sa pravdepodobne tiež posilujú, mne sa však nechce za nimi otáčať, som mocne pripútaný čerwýkovým pásom a potia sa nám aj s jablkom chrbty. Cesta ide dalej, vínečko sa dopíja a hned začíame mať lepšiu náladu, spieva sa a hlavne vykrikuje z auta na české baby. Áno, sme ozaj hrdinovia, ja vjem. Cesta ubehla ako jeden krátky prd a už sme v olomouci, kde nám však nevedia povedať, kde sa tie Příkazy nachádzajú. Na štvrtý alebo piaty pokus sa to čerwýkovi podarilo z niekoho vytiahnuť a tak sa teda rútime po diaľnici bez diaľničnej známky do cieľovej destinácie. Keby nebolo jablkovej duchaprítomnosti, hľadáme to ešte teraz. Čuch na české dediny ozaj má. V dedine sa ešte pýtame na miesto koncertu. Tušili sme, že týpek nás posiela chtiac či nechtiac niekde do piči, takže sme sa radšej spýtali druhého náhodného okoloidúceho, ktorý vedel o čo kráča. 

Prichádzame a hned nás zdraví Mára z The Barockers, organizátor akcie. Oznamuje nám, že henten sud piva je pre kapely a piť sa može toľko, koľko hrdlu ráči. Keďže sme zatiať nezamestaní a ani netrtkáme dcéry bankárov, našim peňaženkám to padne veeeľmi vhod. Akcia vyzerá fajnovo, zatiaľ je ľudí pomenej, ale to vôbec nevadí, veď večer je ešte pred nami.  A tu zrazu začínam pociťovať, že víno píše, pretože som gramblavý a vylejem si pivo na nohy, hehe. Je nám ale fajn, takže nikomu to nevadí a pijeme ďalej, potom sme najmúdrejší na svete ako vždy. Už hrá prvá kapela, pravdepodobne Inkorekt. Je to typický Oi!, takže každá druhá pesnička obsahovala slovo Oi! :) Prečo potom vlastne punkáči nemajú v každej pesničke slovo punk ? Aha, veď máme kapelu odpad.  

Jak dohrajú, prichádzame na rad my.  Tak teda skúsime jednu pesničku, ktorú hneď samozrejme dojebeme. A tak jak sa to zle začalo, tým lepšie to skončilo, ale už predbieham. Tak teda nazvučíme sa, teda spevy sme nazvučili tak, že sme povedali že šak už aj na minulú kapelu to bolo nazvučené, takže jebať na ne a ideme na pivo,hehe. Dáme si načapovať jedno veľké, zapálime a ideme nato. Zvuk je krásny, hrá sa nám mega fajn, každý úsmev od ucha k uchu a koncert ubieha ani nevjem jak. Síce sme troška natrtkaní, ale iba troška, takže to možno ani nebolo také zlé, pretože potlesk sme zožali. Spartakiáda pred pódiom nie je, ale čo chcem o siedmej večer, kedy sa všetko len rozbieha. To len my sme dávno spokojne vo svojom tempe. Som na seba hrdý, že som nezabudol, že Jablko mal narodky a venoval som mu pesničku. Teda dúfam že som nezabudol, ale niečo sa mi marí, že nie. Zato som však zabudol text našej najnovšej skladby, ale nikoho to netrápi. Ešte prídavok Ballad Of Sid a ideme dole, kde si vypočujeme pochvalné reči, ktoré nás ešte viac utvrdzujú v tom, že to vážne nemohlo byť zlé. Ideme teda od pódia preč, za chvíľu stretávam Kuba a Jančiho a ideme do svätyne na pivo. Vedieme debaty o všeličom možnom a čas s pribúdajúcim promile v krvi letí ešte rýchlejšie ako normálne. Za chvíľu idú ANISAKIS. Keď to zhrniem jedným výrazom, tak to bola ozaj pičovina, hehe. Počul som len nejaké vesmírne zvuky a do toho škreky. Čo už, radšej ideme do svätyne. Pivo sa dnes pije ozaj vo veľkom. Nevjem čím to je, ja sa vždy od svojich kapelných chlapcov odseparujem a som vždy s nekým iným. Teraz to so mnou musel zase vydržať Jakubko. Ale pak sa teda stretávame na Barockers, a tí sa mi veru aj ľúbili. Aj ked mám veľmi matné spomienky, a to že sme s nimi spievali na pódiu First Time som ani nevedel , hehe. Ale jako vraví Dylan, Don't Think Twice a nebudem to ďalej loviť v pamäti, lebo je to aj tak beznádejné. Po nich už idú Kaktus. Zrazu nám prišlo ako skvelý nápad vyliezť na podiu a celý koncert s nimi spievať. Alkohol sa podpísal, čo si budeme klamať. Ale všetci sa bavia a nikoho to netrápi, že sa tam tackáme, len samé haha a wooow, takže dobre. Po nich taktiež vobec nesledujem čo sa deje na pódiu, ale vždy keď idem okolo a počujem Zatrest, tak mi to príde super. Kecám so známimi aj neznámimi, motám sa okolo stolou kde stretávam chalanou. Gitarista s Barockers ešte kupuje na moje želanie nejaké víno a keďže sme fest unavení, ideme k nim do skúšobne. Ináč jedno víno nám stihol niekto ujebať. Hehe. Ale je nám to jedno, pretože vydržíme bdieť už asi len pol hodinu, možno tri štvrte. Ja zaspávam prvý a mojim pílením ruším spánok všetkým naokolo, dokonca ani dvere nepomáhajú, hehe.  Aj keď ma to veľmi mrzí, nenarobím s tým ništ.  Ráno sa teda prebúdzame na U rampe v ich skúšobni a je mi kurwa zima. Ja ako hrdina som sa nezababušil do spacáku ale mal som ho ako vankúš. Veď teraz zato pykám. Ale nevadí, to pozitívne prevyšuje negatívne o konskú diaľku. Ráno si teda už dáme pivo, pokecáme s partou nových českých kamošov a kamošiek, stiheneme dostať vypičované od krčmára aby sme nezabudli, že sme sedlácki Slováci. Dal by som si aj viac pív, ale bohužiaľ musíme voliť ústup, pretože Pjotr ide do školy. Tak už len hajde domov a po ceste vypijeme všetok alkohol čo zostal v aute.  

Naschle nekdy příšte.

Tak sa asi po roku o5 stretávam s klávesnicou a píšem, čo ma práve napadne. Nemienim sa zdržiavať formulovaním textu, pretože nemám čas, takže mi to musí ísť od ruky. A už od začiatku mi to nejde, lebo filozofujem. Alebo má správny písač reportér filozofovať ? To je jedno, ale práve som prišiel nato, že sa mi akosi darí písať reporty iba z Blavy. A to tam pritom nemám rád, to je ako naschvál. Dobré koncerty sa mi proste asi nechcú. Skúsim to ja čoskoro napraviť. Dosť bolo vykecávania, idem teda na vec a  snáď to nebude úplne odveci. Jedine žeby bolo, ako sa vraví práve teraz v mojich najbližších priateľských kruhoch.

Cesta do Blavy prebehla fajn, privítal nás hrejivý zimný vetrík, ale aj tak si račej kúpime pivečká. Tak sme sa teda stavili v našom Nóbl podniku u Mokrého lakťa na pár staropramenov(vidíte tú reklamu). Cesta vlakom ubieha rýchlo, nakoľko sme všetci nasáčkovaní v jednom kupé a sme v správnej koncertnej nálade. A už ma zase niečo ovplyvňuje, nevadí, pokračujeme. Za chvílu sme na skurvených vinohradoch, tak si pomaly začínam baliť svoje elementy a vydáme sa na cestu do nášho bytu. áno, zase do toho istého nášho presláveného bytu za americkou ambasádou na boku karltonu. áno, je to on. Zvítame sa a už aj moje oko zameriava fľaše whisky. Keďže idem 20teho do írska, rozhodnem sa piť ako ír. Neskôr toho trocha ľutujem. Alebo je mi to vlastne jedno. Pred odchodom prichádzajú Kubo s Jančim a správne írsky ich privítam. Čaká nás ukrutne dlhá cesta bratislavským námestím, ulicami posiatymi snehom. áno, skoro ako z rozprávky. Za chvílu sme však v randáli, kde sa vykladame a asi sme išli na pivo, nevjem. medzitým sa začíname zvučiť, a normálne sa pred podiom objaví kopa ľudí. Oslepený reflektoromi čumím do publika, a vážne je ich tam veľa, ty vole. Po nejakých minútach začal náš koncert, no jo, kto videl, vie. Trošku ma zmohla moja whisky, ale nevadí, koncert sa vraj páčil, je vidieť, koľko tolerancie dokážeme objaviť v bežných bratislavských ľuďoch. Dostali sme sem tam aj potlesk, ale nie moc nejako výrazný. Iný som si ale nezaslúžil, pretože kamarátka whisky bola proti tomu, aby to bolo exceletné. Lord Alex som nevidel, páč ma vobec nezaujímal. prepáčte všetci tí, ktorých zaujímal. Ja však čakám s pivami a rumami na Staré Pušky. A už sú aj na podiu. Bolo to asi fajn, nevjem, nevidel som tam žiadnu chybu, a ani niečo megalománske. Bežný koncert, ale ich hudba je proste božská, nevjem ako to chalani robia. Však si skúste vypočuť a vytvoriť si vlastný ucelený názor. Je po koncerte, asi treba ísť na byt. Pakujeme si svoje pachšametle a delíme sa na dve skupinky. Prvá vyráža skôr, pretože je prvá. Druhá je iba 6 členná, popárovaná. Beriem frajerku, ostatok partie a ide sa. Jedna členka partie však bola hmm ako to povedať, asi jednoducho opitá, takže sme z randálu išli na 5 rázi. nakoniec sa však dostávame kľukatými cestami bratislavy tam  kde chce, a dopíjame čo ostalo. Toť asi vše. Mám z toho dobré spomienky, proste rockenroll víkend, može byť aj nabudúce. A ospravedlňujem sa jančimu, že som mu nebol v noci schopný otvoriť, ale po našom bravúrnom alkovýkone som nebol schopný vstať. Potom už len rozjebaná cesta domov. Vlastne ešte som stretol vo vlaku Dášu, s ktorým som prehodil pár viet. Super týpek jako, videl ma naposledy pred pol rokom aj dávnejšie, poriadne si ma ani nemohol pamätať a pozdravil ma takým tónom že som mal pocit že sa kamošíme 5 rokov a jako ma rád vidí. Jeden z mála super ľudí na svete. Iný by sa vysral na mňa a s očami dole by prešiel okolo. Finito, koniec. Ak ma ešte niečo napadne, dopíšem. Viem že to nestojí za nič, ale chcel som čosi napísať a nechcelo sa mi s tým jebcovať. A možno stojí, možno niekto nemá čo robiť a číta moje výplody. Kto vie. a už zase filozofujem. Tak čaute teda, snád aj nabudúce. ;)

K tomuto Vám zatial nemám čo nepísať, pretože akosi nie som jasnovidec a ani nevlastním kryštáľovú guľu z telešopingu. Snáď budem v nedelu mudrejší, ak ma moj spánkový deficit neprinúti spať do pondelka večera. Mňa s maltinom čakajú tri žúry po sebe, koncert Radio Dead ones v oblude, náš koncert v Malackách a v Novom Meste den poté...Všul sa chystám zalahnuť do postýlky a rozjímať čo a jako, pretože eče nevjem..nevjem...šak uvidíme...

Rozhodol som sa že spravím teda mierny denník pred touto akciou, nech tu není prázdno...čiže 20.4....klasika, škola, jeba z matiky, skoro som tam odpadol, ináč normálny deň, zachvílu bežíme oprášiť do garáže svoje inštrumenty, dnes chopím do dlaní basu...pjotr zajtra maturuje, držím mu teda palce. Najprv to tam ale treba skultúrniť. Nebyť aparátov a bicích tak to tam vyzerá ako u nejakých škaredých feťákov zlých. A to nesceme aby si o nás pomysleli.

22.4. za 45 min idem z domu, ou jee, dva dni bez mojej postele...každopádne aj tak sme natešení jak prasa v kope srájd...musím bežať, abych to vobec stihol...goodbye, vidime sa v nedeľu...

 Ceste na stanicu predchádzali šprinty, bus som stihol ale bolo mi to v podstate na hovno. Teda aj bez podstaty. Pretože som prišiel nato, že doklady zostali v šuflíku. Boha jeho. Tak sme teda zrušili náš výlet do obchodov v našom hlavnom meste a odchod sme posunuli o hodinu. musel som sa pre ne samozrejme vrátiť, lebo keby niekoho požiadam aby mi tie doklady doniesol, veľmi rýychlo by ma poslal do...jak to slušne povedať...neháme to tak. Doklady som si teda krvopotne vycestoval a už sedíme vo vlaku v zostave ja, Maltinn, moja Betka a Lenka. Ako správny milovníci rockenrollu dopĺňame vo vlaku potrebné náboje. Neobvyklý prístup slovenských priaznivcov pankovej hudby, všakže. Skoro som si ani poriadne prdnúť nestihol a už sme boli na vinohradoch, dorážačky posledných kvapiek mojho narodeninového veselého vínečka. Veru, i já jsem byl veselej, nejen to víno :)

Vynárame sa z davu turistov a hľadáme prvú lavičku na fajčiarsku pauzu. Našli sme. Sadli sme. Navôkol kopa podivnej existencie zdraviacej frázou ''čau nemáš nejaké drobné nejaké 2 € ?'', ale obchádzajú nás kilometrovým oblúkom. Taký strach z nás prúdi. CHe. Pomaly sa vlečieme do obludy, vážne pomaly, máme čas, a dodržujeme pitný režim. Takto triezvejšie sa zdá tá cesta urputne ďaleko. Ale sme tu. Privíta nás Fabko a Kubo organizátor a usadíme sa vonku na lavičke. Hodiny ubiehaju a hudby stále niet. Tak kecáme kecáme, sme samozrejme najmúdrejší na svete a preberáme témy týkajúce sa dnešného večera, minulosti, budúcnosti a tak. Stretávame pár Trenčancov, ci bláho, to bolo prekvapenie. Hodiny bežia bežia, len my stojíme a čakáme. Konečne sa ozvú z Obludy prvé škrípajúce tóny. Ideme teda pozrieť. Na pódiu sa ladia Kľemones. Za chvíľu už aj hrajú, ale keby ste videli jako. Pravdupovediac, moc som si od ich vystúpenia nesľuboval, ale skoro som si z nich pustil do treniek, a len prd by to nebol.