Mattik Muž, 32 let / Trenčín

Tak sa asi po roku o5 stretávam s klávesnicou a píšem, čo ma práve napadne. Nemienim sa zdržiavať formulovaním textu, pretože nemám čas, takže mi to musí ísť od ruky. A už od začiatku mi to nejde, lebo filozofujem. Alebo má správny písač reportér filozofovať ? To je jedno, ale práve som prišiel nato, že sa mi akosi darí písať reporty iba z Blavy. A to tam pritom nemám rád, to je ako naschvál. Dobré koncerty sa mi proste asi nechcú. Skúsim to ja čoskoro napraviť. Dosť bolo vykecávania, idem teda na vec a  snáď to nebude úplne odveci. Jedine žeby bolo, ako sa vraví práve teraz v mojich najbližších priateľských kruhoch.

Cesta do Blavy prebehla fajn, privítal nás hrejivý zimný vetrík, ale aj tak si račej kúpime pivečká. Tak sme sa teda stavili v našom Nóbl podniku u Mokrého lakťa na pár staropramenov(vidíte tú reklamu). Cesta vlakom ubieha rýchlo, nakoľko sme všetci nasáčkovaní v jednom kupé a sme v správnej koncertnej nálade. A už ma zase niečo ovplyvňuje, nevadí, pokračujeme. Za chvílu sme na skurvených vinohradoch, tak si pomaly začínam baliť svoje elementy a vydáme sa na cestu do nášho bytu. áno, zase do toho istého nášho presláveného bytu za americkou ambasádou na boku karltonu. áno, je to on. Zvítame sa a už aj moje oko zameriava fľaše whisky. Keďže idem 20teho do írska, rozhodnem sa piť ako ír. Neskôr toho trocha ľutujem. Alebo je mi to vlastne jedno. Pred odchodom prichádzajú Kubo s Jančim a správne írsky ich privítam. Čaká nás ukrutne dlhá cesta bratislavským námestím, ulicami posiatymi snehom. áno, skoro ako z rozprávky. Za chvílu sme však v randáli, kde sa vykladame a asi sme išli na pivo, nevjem. medzitým sa začíname zvučiť, a normálne sa pred podiom objaví kopa ľudí. Oslepený reflektoromi čumím do publika, a vážne je ich tam veľa, ty vole. Po nejakých minútach začal náš koncert, no jo, kto videl, vie. Trošku ma zmohla moja whisky, ale nevadí, koncert sa vraj páčil, je vidieť, koľko tolerancie dokážeme objaviť v bežných bratislavských ľuďoch. Dostali sme sem tam aj potlesk, ale nie moc nejako výrazný. Iný som si ale nezaslúžil, pretože kamarátka whisky bola proti tomu, aby to bolo exceletné. Lord Alex som nevidel, páč ma vobec nezaujímal. prepáčte všetci tí, ktorých zaujímal. Ja však čakám s pivami a rumami na Staré Pušky. A už sú aj na podiu. Bolo to asi fajn, nevjem, nevidel som tam žiadnu chybu, a ani niečo megalománske. Bežný koncert, ale ich hudba je proste božská, nevjem ako to chalani robia. Však si skúste vypočuť a vytvoriť si vlastný ucelený názor. Je po koncerte, asi treba ísť na byt. Pakujeme si svoje pachšametle a delíme sa na dve skupinky. Prvá vyráža skôr, pretože je prvá. Druhá je iba 6 členná, popárovaná. Beriem frajerku, ostatok partie a ide sa. Jedna členka partie však bola hmm ako to povedať, asi jednoducho opitá, takže sme z randálu išli na 5 rázi. nakoniec sa však dostávame kľukatými cestami bratislavy tam  kde chce, a dopíjame čo ostalo. Toť asi vše. Mám z toho dobré spomienky, proste rockenroll víkend, može byť aj nabudúce. A ospravedlňujem sa jančimu, že som mu nebol v noci schopný otvoriť, ale po našom bravúrnom alkovýkone som nebol schopný vstať. Potom už len rozjebaná cesta domov. Vlastne ešte som stretol vo vlaku Dášu, s ktorým som prehodil pár viet. Super týpek jako, videl ma naposledy pred pol rokom aj dávnejšie, poriadne si ma ani nemohol pamätať a pozdravil ma takým tónom že som mal pocit že sa kamošíme 5 rokov a jako ma rád vidí. Jeden z mála super ľudí na svete. Iný by sa vysral na mňa a s očami dole by prešiel okolo. Finito, koniec. Ak ma ešte niečo napadne, dopíšem. Viem že to nestojí za nič, ale chcel som čosi napísať a nechcelo sa mi s tým jebcovať. A možno stojí, možno niekto nemá čo robiť a číta moje výplody. Kto vie. a už zase filozofujem. Tak čaute teda, snád aj nabudúce. ;)