converse86 Muž, 38 let / svrcinovec

Trápne rozhovory o ničom

Tok slov bez pointy

Konverzácia na bode mrazu

A ten pocit taký zhnitý

Nikdy to už nebude

Ako bolo kedysi

Tak sa nesmej nasilu

Ja sa smejem cez slzy

Vedel som ťa ľúbiť

Vedel som sa smiať

Vedel som s tebou snívať

Vedel som ťa mať rád

Teraz tu však ticho stojim

PozerÁm sa do zeme

Prežívam tie trápne chvíle

Prečo rozprávať sa nevieme

Možno to bola moja chyba

Ale možno tvoja

Teraz to už nezistíme

Teraz nie si moja

Myšlienky behajú mi hlavou

Čo som včera robil a kde som vlasne bol

Prečo sa na nič nepamätám

Prečo si nič nespomínam

Ležím v bielej izbe sám

Ležím nahý myslím dýcham

Vymyli mi mozog ukradli meno

Som väznený ani neviem prečo

Možno preto že som bol

Že som myslel som už stroj

Možno preto že som ľúbil

Že som dýchal som už mŕtvy

Čo sa stalo teraz viem

Existujem – nežijem

Dnes som ťa opäť stretol

Po mesiaci, troch či po roku?

Už ani neviem

Ten čas trval celú večnosť

Už celú večnosť nekráčal som

po boku

tvojom

srdce už zabudlo...

... muselo

Ale predsa som sa cítil zvláštne

Tak neisto a placho

Tak šťastne a so strachom

Prešli sme okolo seba

A zmohli sa iba na

trápne  - AHOJ